Rodinná včelia farma.

Včelia farma Cihlářovi.

Farma roku 2017.

Dokument Českej televízie Kočujíci včely.

Pri prírodnej rezervácii Kopeč (228 m n. m.) v Stredočeskom kraji, nedaleko od mesta Odolenej vody sa nachádza rodinné hospodárstvo Včelí farma Cihlářovi.

Obhospodarujú 45ha pôdy a 1200 produkčných včelstiev. Majú tiež vlastnú stolársku dielňu na výrobu úľov.

Získavajú med z ovocných stromov, Repky, Horčice, Agátu, Lipy a Slnečnice. Za znáškou kočujú. K týmto jednodruhovým medom ponúkajú aj špeciality – kde do klasického pastovaného medu pridávajú napr. čistý extrakt z Arónie, Rakytníku, Maliny…

História.

Hospodárstvo pochádza z roku 1874. Pán Ladislav Boháč tu gazdoval na 45 hektároch ornej pôdy, choval dobytok, prasatá, kone, hydinu, holuby a okolo 50 včelstiev. V roku 1952 bola rodina s nástupom násilnej kolektivizácie vysťahovaná. 

Zmenou režimu v roku 1992 syn pána Boháča, tiež Ladislav Boháč, požiadal o navrátenie hospodárstva. 

Vzhľadom k tomu, v akom stave sa usadlosť nachádzala, musel mať spolu s rodinou nutnú dávku odvahy a viery, aby bol schopný radikálne zmeniť svoj život. Presťahovali sa na gazdovstvo, začali hospodáriť a zároveň rekonštruovať. 

Všetky budovy, obytné aj hospodárske, boli v značnom havarijnom stave. Nevhodné k bývaniu, bez omietok, z väčšej časti aj bez striech. Okolie zarastené a slúžiace zbytku obce ako skládka. Premena na slušné miesto pre život a podnikanie trvala dlhú dobu a stále ešte pokračuje. Pán Boháč sa vo svojom gazdovaní zameral hlavne na rastlinnú výrobu (obiloviny, olejniny a zemiaky), na pestovanie zeleniny a chov prasiat. 

Až v roku 2000 sa s príchodom pána Petra Cihlářa (zať pána Boháča) na gazdovstve znova objavujú včely. 

Začínali s tromi včelstvami – v roku 2017 zazimovali 1200 včelstiev.

Moje skúsenosti na včelej farme.

Je to rodinné hospodárstvo s rodinnou atmosférou. Bol som zamestnanec a žiak, ale cítil som sa aj ako člen rodiny. Asi sme si vybudovali vzájomnú dôveru?

Peter má prácu skvelo zorganizovanú, dobrý jednoduchý systém. Cez prekážky ide bez zbytočného lamentovania. Na takúto veľkú včelársku farmu musí mať človek povahu i odvahu.

Janka, manželka, mama i partnerka v práci, je silná žena.  Ku včelám chodili spolu, ale odkedy majú zamestnancov, sa Janka venuje spracovaniu medu, vytáčaniu, stáčaniu, lepeniu etikiet, prenosu sudov s medom, deťom a podpore. 

V rodine sú dvaja synovia Honza a Matej a Jankiny rodičia.

Aby som nezabudol ešte dve mačky, pes, hydina a pravdaže včely a cez sezónu kolega Dávid a ja.

Klasický deň na včelej farme

O siedmej máme spoločné raňajky. Honza s Matejom sa pripravujú do školy a my s Jankou, Petrom a Dávidom debatujeme o všeličom.

Po raňajkách Janka vyprevádza chlapcov do školy (Matejovi, mladšiemu z bratov, sa veľmi nechce), a my chlapi sa ideme prezliecť dole do kotolne do pracovného. Väčšinou sme celý deň pri včelách alebo v stolárskej dielni. Na obed chodíme naspäť na gazdovstvo – Jankina mama varieva chutný spoločný obed pre všetkých. 

Popri obede si podebatíme. Dozvedel som sa od deda Boháča ako začínali budovať gazdovstvo, ako musel spávať so zbraňou. Všetka česť. Potom nejaký ten šlofík, káva a znova do poľa. Končíme o siedmej večer. Sprcha a spoločná večera.

Stolárska dielňa.

Včelia farma nie je len o včelách. V dielni sme keď prší, je zima alebo potrebujeme niečo dorobiť, napr. krabice na oddelky alebo dokončujeme výrobu drevených nástavkov z borovice Vejmutovky. Peter píly dosky a frézuje čapy. Ja s Dávidom lepíme a šróbujeme. 

Piliny používame do dymákov. 

Na zbíjanie nástavkov máme formu. Robí sa mi dobre, aj keď mi chvíľu trvalo kým som sa dostal do to správneho tempa.

Dávid – môj kolega zo Slovenska – včelári už od piatich rokov, včely sú jeho život. Síce v dielni ho to moc nebaví – aj keď je vyučený stolár ( možno práve preto?) – ale práca mu ide od ruky, a to už nehovorím o šéfovi Petrovi. 

Keď prídu zo školy chalani, spravia si úlohy alebo sa pridajú k nám – my zbíjame nástavky a oni vyrábajú z koryta loďku 🙂 Majú iný život ako deti v meste, žijú na gazdovstve, v malej usadlosti. 

Pri včelách.

Doma som si síce urobil včelársku školu v Banskej Bystrici, ale s mojimi vtedy desiatimi včelstvami som nemal dostatočnú prax. Na včeliu farmu som prišiel s myšlienkou že viem včeláriť. Omyl. Keď sme robili 100-150 včelstiev za deň, vtedy som získal naozaj dobrú prax.

Práca na asi najväčšej včelárskej farme v Čechách? Možno práca ako každá iná, možno nie. Možno sa trochu stráca tá povestná pohoda, relax pri včelách, pri takomto množstve a rýchlosti. Pohoda keď si človek sadne k úľu, pozoruje včely prilietať a odlietať, počuje bzukot, všetko navôkol kvitne a lastovičky sa vracajú.

Prišla únava, to áno, ale vždy bolo kedy sa nadýchnuť a vydýchnuť. Aj na pozorovanie včiel sa našiel čas. Pre mňa to bola škola o mne a o včelách. Nemal som Petrove starosti, všetko zorganizovať okolo. Ale myslím že aj on si to užíval. “Jó, včelky mně dobíjejí”, vravieval. A keď prišli úspechy ako farma roku a iné, vedeli že to malo cenu.

Na kočovke.

Kočovali sme do sadov na rozkvitnuté ovocné stromy, na repku, agát, lipu a slnečnicu. 

Na bežné premiestňovanie včelstiev sme používali trojtonovú vlečku na 32 úľov, ťahanú Fordom Ranger. Úle sme gurtňovali jednoduchým sistémom a nakladali ručne na vlečku. Palety na ktorých boli úle sme naložili tiež. Na “veľkú” kočovku sme už išli viacerí,  Ford a dva traktory s vlečkami.

Každá väčšia včelia farma je spojená s kočovaním. Potrebuje sa ísť za znáškou, presunom včiel. U Cihlářovcov je to tak o práci, ako aj o stretnutí rodiny. 

Na veľkú kočovku prišli pomôcť – Petrov brat, jeho dvojča, s deťmi Hankou a Pepom, plus Lukáš, jeho bývalý brigádnik. Pomáhal aj Honzík.

Okolie farmy.

Na gazdovstve si udržiavajú čisto a poriadok. Majú krásnu záhradu so starými stromami. 

A ten bazén! Joj, ako to dobre padlo po práci si zaplávať.

S Honzom, Matejom a Dávidom sme chodili na rybačky ku blízkemu rybníku, alebo sa prejsť po okolí. Blízko farmy je pekný výhľad na pamätné miesto českej mytológie a histórie – horu Říp.

Včelnica.

• Úle sú drevené, neuteplené, hrúby 21mm. Dosky spájané čapmi, lepené a šróbvané. Nástavky desať rámikové, bez falcov, s očkami. S výrobou úľov sú sebestačný. 
• Systém nástavkový, dva rozmery 39 x 27,5 cm a 39 x 15 cm. S kočovnými zasieťovanými dnami. Strecha plechová s polystyrénom.
• Cez leto sú úle priamo na zemi. Aby nedochádzalo k poškodeniu úľov vlivom vlhkosti, prekladali sme ich na palety, vždy po dva úle. 
• Na jednom stanovišti je 50 včelstiev.
• Pravidelne dáva robiť laboratorný rozbor na mor včelieho plodu.
• Liečenie: natieranie plodu na jar, oddelky, Gabon, fumigácia a aerosol na jeseň. Najnovšie skúšajú Ekopol a kyselinu šťavelovú.
• Výroba 500 oddelkov na predaj a pre vlastnú potrebu.
• Vytáčanie medu je v novej medárni vybavenej linkou a dvoma medometmi.
• Na veľké množstvo rámikov sa používa chladený sklad.
• Vytočený med plnia do 280 kg potravinárskych sudov.
• 30 kg medu priemerne na včelstvo

Okrem chovu včiel a produkcii medu, pestujú aj poľnohospodárske plodiny. Na fotke šoféruje Honza s dedom.

Pri obnove včelieho diela, meníme staré rámiky to starým voskom za nové s medzistienkami. Rámiky vytápame v takejto topičke, kde sa používa ako palivo drevo. Dávid práve váži koláče vytopeného včelieho vosku. 

Vytavili sme ho okolo 500 kíl. Včely sú naozaj zázračné a pracovité bytosti.

Záver.

Na takejto včelej farme som si zažil vysokú školu včelárstva. Či už množenie matiek alebo práca s oddelkami… Naučil som sa ako sa dá použiť rýchly, jednoduchý a efektívny systém chovu včiel. Aj viac som sa zblížil so včelami. A spoznal jednu zaujímavú rodinu.

Chcete vidieť ako som strávil čas u inej Českej rodiny? Prejdite na Byilnkové gazdovstvo v Škole Desky.