Niečo o mne

Zaujímam sa o tvorenie s prírodou. O cestovanie. A rád tieto veci spájam. Tu je môj osobný príbeh vzťahu k prírode, cestovaniu a ľuďom.

Môj príbeh

Volám sa Dušan Adamec. Bývam v Nižnej, v krásnom hornatom kraji Oravy. Podmienky na pestovanie a včelárenie tu nie sú ľahké. Žiadna veľká znáška z lánov repky či slnečníc. Akurát jarný mráz na práve rozkvitnutých kvetoch alebo mráz v Septembri na paradajkách či Októbrový sneh, lámajúci i celé stromy. Ale aj maliny a niekedy medovica z ihličnanov. Ešte, celkom zdravá pôda i voda. Svieži a ostrý vzduch. Ale aj premnožené hraboše pochutnávajúce si na koreňoch ovocnej škôlky, alebo už na rodiacich jabloniach. Sladké drevo jabloní im veľmi chutí. Tiež napríklad Rys na včelnici.

Na obrázku sú naše prvé ležany v sade.

Orava.

Orava je známa svojimi ťažkými prírodnými podmienkami. Kedysi sa tu chovali len ovce a zvážalo sa drevo z hôr. A spievalo sa. Pestovali sa maximálne zemiaky a kapusta. Otec vždy spomínal, keď sa mu nedarilo, že sa radšej presťahuje na dolniaky, tam si bude pestovať sad a vinohrad. Ale skúšame to ďalej. Možno aj preto sa mu darilo s predajom ovocných stromkov, že tu nieje žiadna konkurencia. Stromy tu vypestované sú otužilé, s hustejším drevom. Ovocná škôlka na Orave? Áno, tvrdohlavý Dušan Adamec sa tomu venoval 🙂

Tiež skúšame pestovanie viniča. Uvidíme. Články a viedá z vinohradu, pestovania bobuľovín, možno i vína, by som tiež chcel postupne pridávať na túto stránku i na môj youtube kanál.

K ovocnej škôlke – stromy už nepredávame, skúste si ich naštepiť sami, pohľadajte dobré odrody, staršie sady po okolí, alebo sa poohliadnite po dobrej ovocnej škvôlke.

Cestou i necestou

Skúsil som si rôzne zamestnania. V Bratislave som zapájal internet. Tu som sa musel popasovať zo strachu z výšok a trošku sa osamostatniť od rodičov. Internet sme ťahali káblami z bytovky na bytovku. S pekným výhľadom na mesto.

Tak isto ako veľa Slovákov, som šiel na zárobky do Zahraničia. V Anglicku som balil bio potraviny. Skúsil čašníka. V Holandsku v sklade. V Rakúsku pomocného kuchára.

Tiež som si skúsil práce na farmách.

Viac menej som si ozrejmil, že chcem spolupracovať s prírodou. Pred odchodom z Anglicka som bol na pár dní u učiteľa ekológie, včelára a pestovateľa. Veľmi dobrá skúsenosť.

Chcel som spolupracovať s prírodou. Vrátil som sa domov a dozvedel sa, že sa otvára včelársko škola v Banskej Bystrici. A otec si tiež zaopatril pár včelstiev do sadu…

Ovocný sad a záhrada.

Stromčeky začal pestovať otec. Pochádza z Myjavy a už od mala štepil a staral sa o stromy. Tiež sa učil od otca. Po revolúcii prišiel o prácu vo fabrike, ( Tesla Orava, známa fabrika na výrobu TV. Predtým ľanárske závody. ) a musel sa nejako uživiť. Spolu s mamou začali hospodáriť na zdedenej a prenajatej pôde.

Aj z maminej strany – je na odrázku – hospodárili. Starý otec mal koníka. Akého múdreho. Keď sa starký zasedel, koník aj z vozom sám prišiel domov. Zaerdžal pod oknami, starká už vedela, iba ho odstrojila. Potom navarila hubovú polievku.

Rodinné hospodárstvo na Orave

Pestovali sme zeleninu (cesnak, mrkvu, cviklu, kapustu…) a ovocie. Úroda bola rôzna, najlepšie sa asi predával cesnak a kapusta. Na trhu, bolo pri nás vždy najviac ľudí. „Keď už nič, aspoň cesnak si kúpim,“ vravievali babky 🙂

Ja som vtedy hundral, nevedel kde ma ešte život zavedie. Až po návrate z Anglicka, a práci vo fabrikách, som si uzrejmil, že práca s pôdou, včelami, ma viacej napĺňa.

Ovocný sad

Nakoniec sme ostali pri ovocných stromčekoch a ovocí. Otec robil čo ho baví a ako tak sa uživil. Mal dobré meno, ľudia z Oravy ho chvália za dobrú prímateľnosť stromčekov. Predsa len presadiť stromček z juhu alebo z približne rovnakého prostredia, kde vyrastal, je rozdiel. Aj keď ani to nebolo med lízať. Hraboše nám podhrízli celú ovocnú škôlku. Rad za radom. Aj rodiace nízkokmenné jablone. Vyťahovali sme ich zo zeme obrúsené, bez koreňov ako ceruzky.

Do tajov pestovania stromov zaúčal otec aj mňa. Postupne si vybudoval menší ovocný sad a kvôli opeľovaniu aj jedno včelstvo. Ale to sa pravdaže vyrojilo. A neostalo pri jednom.

Pokračovanie

Ovocnú škôlku už síce nemáme, ale otec je stále aktívny v sade i záhrade. Momentálne šľachtí, množí a pestuje vinič. Áno, aj na studenej Orave sa dá pestovať vinič, a dopestovať krásne hrozno.

Jabloní už máme málo, tak per nás na celý rok jabĺk. Čerešne i slivky napadla monilióza, tie postupne vypiľujeme. Hrušky pravidelne na jar vymŕzajú. Bobuľoviny ako ríbezle, maliny, zimolez – z tých robíme víno. Niekedy možno ponúknem i na tejto stránke…

Skúšam sadiť zeleninu i kvety pre včely, bez orebnou metódou, pomocou kartónu – odpadu z práce a kompostu.

Včely.

Moja cesta k včeláreniu

Prišiel som z Anglicka. Prvé včely už v sade mal otec osadené. Urobil som si včelársku školu v Banskej Bystrici. Preáve sa otvoril prvý ročník. Zase v škole 🙂

Otec je trochu na včely alergický, tak som sa toho chopil ja. Okrem neho mi so včelami mi pomáhal aj pán Kozáčik – máme spoločný youtube kanál o včelách a pán Terén, známi včelári z Oravy.

Na praxi som bol na farme v Čechách u Janky a Petra Cihlárovcov. Pracovali sme spolu s kolegomom Dávidom Prievalským /včelami naozaj žije/ s 1100 produkčnými včelstvami. Veľmi kvalitná škola.

Obrázok – tu sme práve nakočovali na rozkvitnutú repku. Miesto je blízko sútoku Labe a Vltavy.

Článok a mojej skúsenosti na tejto rodinnej včelej farme.

Pracoval som na gazdovstve v Sedliackej Dubovej. Opravovali sme staré, rozkradnuté a rozbité družstvo. A starali sa o sliepky, prasatá, kravy, brojlere, ovce, včely, mačky a psov.

Mali sne okolo 20 včelstiev plus tie moje doma.

Okolo 800 sliepok v maštali s voľným výbehom.

Rozvíjam vlastnú včelnicu, uvažujem nad kočovaním na Vres a Malinu, vyššie do hory. Momentálne mám 20 produkčných rodín. Starám sa o sad – čo z neho zostalo a vinič. Regenerujem pôdu. Vypaľujem do dreva, vyrábam sviečky zo včelieho vosku, med od včielok. Skúšam Oravské vína, rôzne druhy.

Dúffam, že sa mi postupne bude dariť aj tu a uverejňovať moje postupovanie. Možno i Vaše?

Cestovanie.

A pretože mi dal život do vienka túlavé topánky, rád cestujem. Pri cestovaní sa cítim slobodne. Od mala, som sníval o cestách. Ale keď človek hospodári, na cesty nemá moc čas ani financie. Ale sny si treba plniť, tak som to spojil do kopy. Lacné a tvorivé cestovanie.

Krátky príbeh z cesty stopom do Indie

Prešli sme zo zaprášeného Pakistanu do Indie. Hneď ma zaujala väčšia sloboda. Odhalené vlasy žien.

Keď some boli už dlhšie v Indii, premýšľal som ako ďalej. S kamarátom sme sa tlačili na rikši, unavený po ceste. Oproti ťahal oslík voz plný jabĺk. Na voze sedel chlapec. Keď sme sa míňali, chlapec mi hodil jablko. Chytil som ho a obaja sme sa zasmiali. Pripomenulo mi to domov, a premýšľal som, že by nebolo zlé na cestách navštíviť i domácich gazdov. Veď by boli najlepší sprievodcovia po okolitej krajine.

Cestovať, ale byť aj ako doma. Aj si vydýchnuť pri mori. Aj sa niečo nové naučiť. Cestovať po gazdovstvách a krajinkách, stretávať sa s dobrými ľuďmi, nadýchať sa sviežosti zo slobody. A vracať sa domov.

Aj preto som začal cestovať cez organický farmárov wwoof.

Je to skvelá príležitosť pracovať na nejakom hospodárstvem spoznávať hospodárenie i domácich a pritom cestovať.

Plány boli väčšie, prišila pandémia i iné zdravotné problémi. Ale verím že budem pokračovať ďalej. Aj o tom je život, nevzdávať sa svojich snov.

Rybár z Indie, provincia Goa.

Rád budem ak ma kontaktujete.

Alebo napíšete nejaký komentár k článkom. Ak by ste si chceli prečítať príbeh z ciest a gazdovania, prosím neváhajte sa prihlásiť na odber mojich článkov.