Niečo o mne
Zaujímam sa o tvorenie s prírodou. O cestovanie. A rád tieto veci spájam.
Volám sa Dušan Adamec. Bývam v Nižnej, v krásnom hornatom kraji Oravy. Podmienky na pestovanie a včelárenie tu nie sú ľahké. Žiadna veľká znáška z lánov repky či slnečníc. Akurát jarný mráz na práve rozkvitnutých kvetoch alebo októbrový sneh, lámajúci stromy. Ale aj maliny a niekedy medovica z ihličnanov. Svieži a ostrý vzduch. A premnožené hraboše pochutnávajúce si na koreňoch ovocnej škôlky alebo už na rodiacich jabloniach. Sladké drevo jabloní im veľmi chutí.
Na obrázku sú naše prvé ležany v sade.
Orava.
Orava je známa svojimi ťažkými prírodnými podmienkami. Kedysi sa tu chovali len ovce a zvážalo sa drevo z hôr. A spievalo sa. Pestovali sa maximálne zemiaky a kapusta. Otec vždy spomínal, keď sa mu nedarilo, že sa radšej presťahuje na dolniaky, tam si bude pestovať sad a vinohrad. Ale skúšame to ďalej. Možno aj preto sa mu darilo s predajom ovocných stromkov, že tu nieje žiadna konkurencia. Ovocná škôlka na Orave? Áno, tvrdohlavý Dušan Adamec sa tomu venuje 🙂
Skúsil som si rôzne zamestnania. V Bratislave som zapájal internet. Tu som sa musel popasovať zo strachu z výšok a trošku sa osamostatniť od rodičov. Internet sme ťahali káblami z bytovky na bytovku. S pekným výhľadom na mesto.
Tak isto ako veľa Slovákov, som šiel na zárobky do Zahraničia. V Anglicku som balil bio potraviny. Skúsil čašníka. V Holandsku v sklade. V Rakúsku pomocného kuchára.
Viac menej som si ozrejmil, že chcem spolupracovať s prírodou. Pred odchodom z Anglicka som bol na pár dní u učiteľa ekológie, včelára a pestovateľa. Veľmi dobrá skúsenosť.
Chcel som spolupracovať s prírodou. Vrátil som sa domov a dozvedel sa, že sa otvára včelársko škola v Banskej Bystrici. Náhoda?
Ovocný sad a záhrada.
Stromčeky začal pestovať otec. Pochádza z Myjavy a už od mala štepil a staral sa o stromy. Tiež sa učil od otca. Po revolúcii prišiel o prácu vo fabrike, ( Tesla Orava, známa fabrika na výrobu TV. Predtým ľanárske závody. ) a musel sa nejako uživiť. Spolu s mamou začali hospodáriť na zdedenej a prenajatej pôde.
Aj z maminej strany – je na odrázku – hospodárili. Starý otec mal koníka. Akého múdreho. Keď sa starký zasedel, koník aj z vozom sám prišiel domov. Zaerdžal pod oknami, starká už vedela, iba ho odstrojila. Potom navarila hubovú polievku.
Pestovali sme zeleninu (cesnak, mrkvu, cviklu, kapustu…) a ovocie. Úroda bola rôzna, najlepšie sa asi predával cesnak a kapusta. Na trhu, bolo pri nás vždy najviac ľudí. „Keď už nič, aspoň cesnak si kúpim,“ vravievali babky 🙂
Nakoniec sme ostali pri ovocných stromčekoch a ovocí. Otec robí čo ho baví a ako tak sa uživí. Má dobré meno, ľudia z Oravy ho chvália za dobrú prímateľnosť stromčekov. Predsa len presadiť stromček z juhu alebo z približne rovnakého prostredia, kde vyrastal, je rozdiel. Aj keď ani to nebolo med lízať. Hraboše nám podhrízli celú ovocnú škôlku. Rad za radom. Aj rodiace nízkokmenné jablone. Vyťahovali sme ich zo zeme obrúsené, bez koreňov ako ceruzky.
Do tajov pestovania stromov, zaúča otec aj mňa. Postupne si vybudoval menší ovocný sad a kvôli opeľovaniu aj jedno včelstvo. Ale to sa pravdaže vyrojilo. A neostalo pri jednom.
Otec strihá hrozno. Áno, aj na studenej Orave sa dá pestovať vinič, a dopestovať krásne hrozno.
Včely.
Ja som prišiel z Anglicka, urobil som si včelársku školu v Banskej Bystrici a ujal som sa včiel. Zo včelami mi pomáhal aj páni Kozáčik a Terén, známi včelári z Oravy.
Na praxi som bol na farme v Čechách u Janky a Petra Cihlárovcov. Pracovali sme spolu s kolegomom Dávidom Prievalským /včelami naozaj žije/ s 1100 produkčnými včelstvami. Veľmi kvalitná škola.
Obrázok – tu sme práve nakočovali na rozkvitnutú repku. Miesto je blízko sútoku Labe a Vltavy.
Článok a mojej skúsenosti na tejto rodinnej včelej farme.
Pracoval som na gazdovstve v Sedliackej Dubovej. Opravovali sme staré, rozkradnuté a rozbité družstvo. A starali sa o sliepky, prasatá, kravy, brojlere, ovce, včely, mačky a psov.
Okolo 800 sliepok v maštali s voľným výbehom.
Rozvíjam vlastnú včelnicu, uvažujem nad kočovaním na Vres a Malinu, vyššie do hory. Momentálne mám 20 produkčných rodín. Starám sa o slivkový sad a vinič. Vypaľujem do dreva, vyrábam sviečky zo včelieho vosku.
Cestovanie.
A pretože mi dal život do vienka túlavé topánky, rád cestujem. Pri cestovaní sa cítim slobodne. Od mala, som sníval o cestách. Ale keď človek hospodári, na cesty nemá moc čas ani financie. Ale sny si treba plniť, tak som to spojil do kopy. Lacné a tvorivé cestovanie.
Keď som bol na dlhšie v Indii, premýšľal som ako ďalej. S kamarátom sme sa tlačili na rikši, unavený po ceste. Oproti ťahal oslík voz plný jabĺk. Na voze sedel chlapec. Keď sme sa míňali, chlapec mi hodil jablko. Chytil som ho a obaja sme sa zasmiali. Pripomenulo mi to domov, a premýšľal som, že by nebolo zlé na cestách navštíviť i domácich gazdov. Veď by boli najlepší sprievodcovia po okolitej krajine.
Cestovať, ale byť aj ako doma. Aj si vydýchnuť pri mori. Aj sa niečo nové naučiť. Cestovať po gazdovstvách a krajinkách, stretávať sa s dobrými ľuďmi, nadýchať sa sviežosti zo slobody. A vracať sa domov.
Rybár z Indie, provincia Goa.
Alebo napíšete nejaký komentár k článkom. Ak by ste si chceli prečítať príbeh z ciest a gazdovania, prosím neváhajte sa prihlásiť na odber mojich článkov.
Váš Dušan Adamec.
Dušan Adamec
Mieru 248
Nižná nad Oravou
027 43, Slovensko
tel.: + 421 902 522 847
mail: adamec@dobry-hospodar.sk
DOBRÝ HOSPODÁR 2016