Cuzco
Po pár dňoch v Lime, staré mesto Cuzco! Z 0 do 3300m.n.m.
Úzkou, červenou strmou uličkou sme prišli na dohodnuté miesto. Celkom obstojný podnik s príjemnou španielskou hudbou. Prisadli sme si. Pekná malá kečuánka Margot s manželom Róbertom, vyliala trocha piva na podlahu. ´Pre Pača-Mamu,´ povedali spoločne. Toto slovko sme počúvali často po našej ceste po Peru.
Dohodli sme si zajtrajší deň na ktorý nám vybavili stretnutie s miestnymi včelármi.
Pohľad na Cuzco z hostelu. Krajina na okolo mi pripadala dosť suchá a odlesnená. Nie moc prívetivá pre včely.
Paula prevádzkuje malý obchodík so včelárskymi potrebami. V starom dome s kamennými základmi Inkov, v centre Cuzca. Zaujali ma v jej obchodíku dva úle na malom drevenom balkóne. Boli osadené včelami a nosili žltý peľ.
Ochutnávka medu musela byť. Čierny chutil po káve, žltý po eukalypte. Med s peľom a materskou kašičkou mi moc nechutil. Paula predáva svoj vlastný med, domáce výrobky, ale pomáha aj miestnym včelárom z okolia.
Paula, Margot. Ochutnávka medu z Cuzca. Vidno že vosk je starší, a že medník rotuje s plodiskom. Med tmavý, s kávovou chuťou.
Urubamba
Mestečko Urubamba, asi o 500 m nižšie ako Cuzco je postavené v krásnom údolí, vytvorenom riekou s rovnakým názvom. Proti prúdu rieky sa dá dostať až k Machu Pichu. Boli sme aj tam, ale to je iný príbeh.
Paulin priateľ Chose, tu hospodári s rodinou už od mala. Prešli sme sa ovocným sadom kde pestuje Jablone, Hrušky, Figy, Citróny, Mango… Peknú úrodu má i v tejto veľkej nadmorskej výške. Pochválil sa zdravou zeleninou. Tiež celým zverincom – husi, sliepky, kravy, prasatá… Voľne pobehujúce vo dvore.
Vyrábajú džemy, med a iné domáce výrobky. Používajú čo najmenej chémie. ´Sme skoro vo všetkom sebestačný´, hrdo rozprával Chose. ´Iba soľ si nevieme dopestovať,´smial sa. Snažia sa žiť sebestačne v súlade s okolitou prírodou.
Včely u Chosého. Hľadáme matku. Boli celkom kľudné.
Včely má v desiatich neuteplených úľoch pri sade. Používa iba jeden nástavok ako plodisko. Rozmer bol asi ako naše béčko. Materskú mriežku používa tiež. Med máva pravidelne, včely nemajú búrlivý rozvoj ako u nás na jar. Pretože tu nemajú ani zimnú prestávku v plodovaní, len za daždivejšieho obdobia, dva mesiace, keď je málo kvitnúcich rastlín, necháva med v medníkoch. Včely si s ním vystačia. Zbiera aj peľ. Ak som dobre porozumel – mor, nevie čo je, tiež klieštikom jeho včely netrpia. Ale to neviem presne. Ach tá rečová bariéra.
Pomáha imunite včiel so sirupom z medu a výluhom z bylín. Trúdie zaviečkované bunky otvára vidličkou, necháva ich včelám. Problémy majú s mravcami. Keď napadnú úľ, včely odletia. Chytá roje.
Medzistienky používa od Pauly, matky si dochováva sám, typujem že z rojových matečníkov. Priemerne má 20 kíl na včelstvo. Včelu mal trochu žltšiu ako naša Kraňka. Asi druh Talianskej včely .
Nevčelári ani v hlinených úľoch, ani s domácou bezžihadlovou včelou. Za ňou sa asi bude treba vybrať hlbšie do pralesa?
Paula nás tiež pozvala na svoju včelnicu, ale skĺbiť pamiatky Inkov a prehliadky Gazdovstiev za krátky čas, je ťažké. Snáď na budúce.
Baby sa najprv báli, ale potom boli spokojné s výletom ku včelám. Dokonca jedna prekonala panický strach zo včiel. Čo už so mnou, včelárom, mala robiť?
Arequipa
Mesto 2400m.n.m. V suchej oblasti s výhľadom na nádhernú sopku Misti.
Jarda, čech ktorý tu býva už vyše 15 rokov, nám vybavil okrem iného aj ďalšiu návštevu gazdovstva, kde nás privítala sýmpatická stará madre Lavia. Má päť detí, ktoré sa starajú o zveľaďovanie gazdovstva.
Okrem včiel majú asi 600 kráv a stádo koní, svorku psov, hydinu. Vybudovali aj útulok a starajú sa o nájdené zvieratá.
Gazdovstvo, alebo farma vyzerá ako z klasických starých filmov. Veľké veterné čerpadlo, staré americké autá a kovboji na koňoch.
Chovu včiel sa venujú više 15 rokov. Včielky nosia nektár hlavne z púšte po období dažďov. Vtedy celá púšť krásne rozkvitne do žlto-fialova. Počas roka z kvitnúcich kaktusov, záhrad a peľ z kukurice.
Priemerne za rok vyberú 15 kíl na včelstvo. Matky Vlašské, nakupujú z Limi. Liečivo pridávajú do cukrového sirupu asi proti moru. Matky plodujú celý rok, bez zimných prestávok. Najväčší problém mali z s afrikanizovanou včelou a často musia meniť matky u agresívnych včiel.
Dali nám dosť veľa medu. Škoda len, že sme nevedeli, že do Chile sa nesmú prenášať potraviny…
Na farme v Arequipe s domácimi. Škoda len za málo času, väčšia časť včelnice bola ďaleko, tú sme si nestihli obzrieť.
V r. 2011 som dlho nevčeláril, teraz by som sa viacej povypytoval na odbornejšie stránky včelárenia, snáď v ďalších článkoch to napravím.
Trocha štatistiky na záver:
Peru leží na západnom pobreží Južnej Ameriky, s rozlohou 1285,216 km2. Je dvakrát väčšie ako Francúzko. Populácia 25 miliónov.
Delí sa na tri hlavné prírodné oblasti:
- západ, oblasť pozdĺž pobrežia Pacifiku, kde žije väčšina profesionálnych včelárov.
- stred sú Andy, vrchy a náhorné plošiny, so starými mestami postavenými nezriadka nad 3000m.n.m.
- východ, Amazónsky dažďový prales, ktorý sa rozprestiera na viac ako polovici krajiny.
Pobrežná oblasť Peru, sa mi zdala vyschnutá, púštna oblasť, je ale s najväčším počtom včelárov. Sucho spôsobujú Andy, ktoré zachytávajú dážď z Amazonského pralesa.
Ale aj v tejto suchšej oblasti sú sady a záhrady zavlažované riekami tečúcimi z Ánd. Práve tu sú ovocné sady z citrusovými stromami, čo sú najdôležitejšie medonosné zdroje. Severne od tejto pobrežnej oblasti, pri hraniciach s Ekvádorom sa dosahujú najväčšie výnosy medu. Okrem iných aj vďaka stromu Rohovníka /prosopis sp/. Do tejto oblasti chodia včelári na kočovku.
Na výlet sme sa vybrali koncom septembra 2011 piati, dve dievky a traja chalani. Na tri týždne, stred a juh Peru, potom Chile. Včelárim iba ja, museli sme do troch týždňov skĺbiť cestovanie, farmy, času bolo málo. Amazóniu, kde sú aj veľké včelárske farmy, som si nechal na budúci výlet.
Dve zaujímavosti:
- aby nás neboleli hlavy z riedkeho vzduchu vo víšinách, pili sme čaj z listov koky. Dala sa lacno kúpiť na každom trhu.
- väčšina starých kresťanských chrámov je postavená ne ešte starších základoch Inkov. Tie sú postavené z dokonale do seba zapadajúcich kameňov. Vedci doteraz nevedia ako sa im podarilo tieto obrovské balvany takto precízne pospájať.
