Včelárske rastliny s odkazmi mojich videí, v okolí našej včelnice. Neprinášajúce len nektár, peľ a medovicu, z ktorých tvoria včely náš chutný Oravský med, ale tiež zdravé plody, farby a rozmanitosť v prírode.
Spätosť života včiel s rastlinami je výrazne užšia ako pri ostatných živočíchoch. Ide tu o obojstrannú podporu. Včela v kvete nachádza potravu (sacharidy, bielkoviny, minerálne látky, vitamíny, enzímy, látky podporujúce imunitu) a kvet sa zásluhou včely opelí, rastlina rozšíri.
Je to jednota rastliny so včelou.
Tak ako sú kvety rôznorodé, je rôznorodý aj nektár z včelárskych rastlín. Látky obsiahnuté v kvete a v celej rastline, sú tiež obsiahnuté v nektári ( neskôr v mede ). Aj preto sú medy rôznej chute, vône, farby. Tiež rôzne liečivé vlastnosti rastlín, sú v určitej miere aj v nektári.
Aké sú včelárske rastliny na Orave?
Tento článok budem postupne dopĺňať vlastnými fotkami a popisom rastlín, ktoré rastú v okolí do 4km od našej včelnice. Rastliny sa snažím odfotiť v kvitnúcom období so včelou, ako zberá nektár či peľ. Nektárodajné rastliny poskytujúce bohatšiu a hlavnú znášku v našom regióne označím. Rastliny sú zoradené podľa obdobia kvitnutia.
Zverejním aj nektárodajné rastliny, ktoré sám pestujem. Sú vhodné na Oravu a rád ich propagujem aj kvôli ich užitočnosti v prírode či pre človeka, napríklad svojimi plodmi i výrobkami z nich. Rastliny ako napríklad Borák lekársk, Rýbezle, Maliny či Ďatelinu plazivú.
Videá včelárskych rastlín zdieľam na tomto youtube kanály. Video konkrétnej rastliny sa Vám otvorí tiež po kliknutí na text (popis rastliny).
Lieska obyčajná (Corylus avellana).
– prvý jarný dar pre včely aj krajinu
Lieska patrí medzi prvé dreviny, ktoré na jar kvitnú a poskytujú včelám dôležitý peľ pre ich rozvoj i rozvoj plodu. Kvitne už vo februári až marci, často ešte v chladnom počasí, keď iné rastliny nekvitnú.
Ak v skorej jari kvety nevymrznú – je vynikajúca peľodarná rastlina. Liesky sa opeľujú vzduchom, preto nemajú nektáriá k prilákaniu hmyzu. Nektár z liesok včely nenosia, ale na lieskach sa môžu vyskytovať producenti medovice – puklice a vošky.
U nás rastie vlastne všade, popri lese ale aj priamo v lese. Na medziach, na hraniciach lúk. Ako kultúrna odroda sa pestuje i v záhradách. Ker, ale vyrastie aj do 5m. Po strihaní dobre obrastá.
Okrem svojho významu pre včely je lieska cenná aj pre krajinu. Svojimi koreňmi spevňuje pôdu, podporuje biodiverzitu a poskytuje úkryt mnohým živočíchom. Lieskové oriešky sú zas bohatou potravou pre vtáky a drobné cicavce. Ako rýchlo rastúca drevina sa hodí do živých plotov a remízok, čím pomáha pri obnove poľnohospodárskej krajiny.
Vysádzaním liesky podporíme nielen naše včely, ale aj zdravé a pestré ekosystémy.
Lieskove oriešky všetci poznáme. Ale sušené listy sú tiež súčasťou viacerých čajových zmesí, ktoré majú močopudné účinky. Nedávne výskumy ukázali, že lieska by mohla byť aj dobrou voľbou na výrobu taxolu, jedného z najdrahších protirakovinových liekov na svete – z Wikipedia.
Šafran jarný (Crocus vernus).
– prvý nektár pre včely po zime
Šafran jarný je jednou z prvých jarných kvetov, ktoré rozžiaria krajinu svojimi fialovými, bielymi či žltými kvetmi. Jeho kvitnutie často začína už vo februári alebo marci, keď sa príroda len prebúdza zo zimného spánku.
Pre včely je šafran vzácnym zdrojom prvého nektáru a peľu, ktorý potrebujú na rozvoj včelstva po zime. V chladných dňoch, keď ešte nie je veľa iných kvitnúcich rastlín, môže byť šafran pre včely doslova záchranou.
Okrem svojho významu pre opeľovače má šafran jarný aj estetickú a ekologickú hodnotu. Rastie na horských lúkach, lesných okrajoch a v záhradách, kde prispieva k pestrosti a zdraviu ekosystému. Jeho výsadba do záhrad či sadov môže podporiť skorú pastvu pre včely a ďalšie hmyzom opeľované druhy.
Kvety kvitnú relatívne krátko a otvárajú sa len za pekného slnečného počasia. Našiel som ho rásť na lúkach, v lese, v záhradách. Vzácny pre včely je hlavne pre skorý jarný peľ, dôležitý pri výchove plodu.
Drieň obyčajný ( Cornus mas )
– jarná pastva pre včely, jesenný poklad pre ľudí
Drieň patrí medzi prvé dreviny, ktoré na jar rozkvitnú a poskytujú včelám vzácny zdroj peľu a nektáru. Už vo februári až marci, keď je príroda ešte ospalá, sa jeho žlté kvety otvárajú a lákajú včely, čmeliaky aj iné opeľovače. Vďaka skorému kvitnutiu je drieň dôležitou súčasťou biodiverzity a pomáha včelám rozbehnúť jarný rozvoj včelstva.
Okrem svojho významu pre opeľovače je drieň cenný aj pre ľudí. Jeho plody – drieňové kôstkovice, známe ako drieňky – dozrievajú na jeseň a sú bohaté na vitamín C, antioxidanty a minerály. Majú pozitívny vplyv na imunitu, podporujú trávenie a pôsobia protizápalovo. Z drieňok sa tradične vyrábajú džemy, šťavy, kompóty či liečivé likéry.
Drieň je nenáročná a dlhoveká drevina, ktorá sa hodí do záhrad, sadov aj remízok. Jeho výsadbou pomôžeme nielen včelám a prírode, ale aj sebe – vďaka jeho chutným a zdravým plodom.
Máme zasadených viacero krov i druhov. Jeho žlté kvety pridajú farbu do ešte spiaceho, trochu fádneho sadu, akoby predzvesť jary. Ako vidno na videu, včely zbierajú peľ i nektár, najlepšie pri slnečnom počasí, keď sa chladný predjarný vzduch trochu vyhreje.
S plodmy je jedna nevýhoda, že nedozrieva rovnako. Zrelé drienky postupne opadávajú, tie na strome sú trpké a ešte sa nedajú jesť. Teda ich treba pravidelne zbierať, inak ich pojedia iné zvieratá.
Deväťsil hybridný (Petasites hybridus).
Obdobie kvitnutia: Marec – Apríl.
Rastie hojne na brehoch riek a potokov, vo vlhkých lesoch na tienistých miestach. Ja som ho našiel vo väčšom množstve na okraji lúky, blízko včelnice. Včely ho s obľubou navštevovali, aj keď oproti bohato zakvitli vŕby Rakyty. V niektorých knihách je aj pod názvom deväťsil lekársky (Petasites officinalis). V tomto období, v lese pri potoku rastie tiež Deväťsil biely (Petasites albus) , blízky príbuzný vyššie opísaného druhu.
Používa sa v liečiteľstve, tiež koreň i veľké listy . Zaujímavosť je, že Deväťsil bol v antike a v stredoveku pokladaný za hlavné liečivo proti moru, mal 9 síl 🙂
Obsahuje účinné látky s protizápalovými, spazmolytickými a upokojujúcimi účinkami. Tradične sa používa na zmiernenie migrén, astmy, dýchacích ťažkostí a kašľa. Má tiež pozitívny vplyv na trávenie a pomáha pri žalúdočných kŕčoch.
Hoci je v liečiteľstve užitočný, pri jeho vnútornom užívaní treba byť opatrný – vo vysokých dávkach môže obsahovať toxické látky. Preto je najlepšie ho konzumovať len v upravenej forme, napríklad v čajoch alebo tinktúrach so správnym dávkovaním.
Včely z kvetu deväťsilu zbierajú nektár i peľ. Pri väčšom výskyte môže podporiť včely v rozvoji, avšak druhové medy deväťsilu asi nie sú.
Táto rastlina je tak užitočná nielen pre včely, ale aj pre ľudí – stačí ju správne využiť.
Záružlie močiarne (Caltha palustris).
Obdobie kvitnutia: Kvitne v období od marca,
ale niekedy i do augusta, závisí to aj od nadmorskej výšky a aktuálnej klímy, občasné kvety sa môžu vyskytnúť až do októbra. Záružlie je rozšírené okolo potokov, mokradiach, močiaroch. Je to jedovatá rastliny. Včely zbierajú peľ aj nektár. Zaujímavosťou je, že šťava z kvetov sa kedysi používala na farbenie masla.
Vŕba ( Salix ).
– životodarné stromy pre včely, krajinu aj človeka
Vŕby (Salix) patria medzi najdôležitejšie dreviny pre včely, prírodu aj ľudí. Ich kvety, známe ako „bahniatka“, sa objavujú už skoro na jar a poskytujú včelám prvý bohatý zdroj peľu aj nektáru. Sú nenahraditeľné pre rozvoj včelstiev po zime, keď je kvitnúcich rastlín ešte málo. Okrem včiel na vŕby prilietajú aj čmeliaky a iné opeľovače, ktoré ich využívajú na získanie potrebných živín.
Obdobie kvitnutia: Marec – Apríl, postupne kvitnú rôzne odrody. Rod zahŕňa približne 400 druhov, plus rôzne krížence. Rastú hojne pri potokoch, na lúkach, v lesoch po celom Slovensku. Na jar, po lieske asi najdôležitejšia peľodajná rastlina pre včely, na dobrý skorý jarný rozvoj. Vŕby už prinášajú aj väčšie množstvo nektáru. Ak sú včely v dobrej kondícii, silné, a je na to vhodné počasie, môže byť z nich aj dobrá znáška. Ale u nás vždy príde ochladenie, a včely po zime nie sú v takej sile. Vŕbový med a peľ včely spotrebujú na rozvoj do kvitnutia prvých ovocných stromov a púpavy. Čo ostane, bude v zmiešaných jarných medoch.
Alternatíva je ísť so včelami na juh, skoro na jar, kde zosilnejú. Potom pri kvitnutí vŕb na severe, sa vrátit a využiť túto znášku z vŕb. Takto to robieval kočovný včelár, pán Kozáčik tu z Nižnej. Česť jeho pamiatke.
Význam vŕb pre krajinu
Vŕby sú rýchlorastúce dreviny, ktoré spevňujú brehy riek, potokov a mokradí, čím zabraňujú erózii. Ich korene viažu vlhkosť a zlepšujú pôdne podmienky. Okrem toho poskytujú útočisko a potravu mnohým vtákom, hmyzu a drobným cicavcom. Vytvárajú prirodzené vetrolamy a pomáhajú udržiavať biodiverzitu v krajine.
Využitie vŕb človekom
Vŕby majú dlhú históriu využitia. Ich prútie sa tradične používa na pletenie košov, plotov a rôznych úžitkových predmetov. Obsahujú kyselinu salicylovú, ktorá sa používa v liečiteľstve na zmiernenie bolesti a zápalov – práve z vŕby pochádza predchodca aspirínu. Vŕbová kôra sa využívala aj na čaje a tinktúry proti horúčke a bolestiam kĺbov.
Odrody vŕb a ich rozmnožovanie
Existuje mnoho druhov vŕb, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a ekosystémovou funkciou. Medzi najznámejšie patria:
- Vŕba biela (Salix alba) – mohutný strom rastúci popri vodných tokoch.
- Vŕba rakytová (Salix caprea) – známa ako „bahniatková vŕba“, dôležitá pre včely.
- Vŕba purpurová (Salix purpurea) – používaná na pletenie košov.
- Vŕba čierna (Salix nigra) – zaujímavá severoamerická odroda, využívaná na spevnenie brehov.
- Vŕba Trojmužná ( Salix triandra ) – kvitne na jar a druhý krát v lete
Vŕby sa dajú ľahko rozmnožiť odrezkami. Stačí o drezať konárik dlhý 20 – 30 cm a zapichnúť ho do vlhkej pôdy alebo vody, kde rýchlo zakorení. Sú nenáročné na starostlivosť a rýchlo rastú, preto sú ideálnou voľbou pre prírodné záhrady a krajinné úpravy.
Vysádzaním vŕb pomáhame nielen včelám, ale aj celej prírode. Sú nenahraditeľné pre opeľovače, zlepšujú kvalitu pôdy a vody a poskytujú človeku cenné suroviny i liečivé látky. Ak máme priestor, určite sa oplatí vŕbu vysadiť – prinesie úžitok celej krajine.
Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia).
Obdobie kvitnutia: marec – máj. Rastie na poliach s obilninami a okopaninami, popri cestách. Všimol som si na nej pár včiel. Ale nie je to dobrá nektárodarná rastlina.
Púpava lekárska (Taraxacum officinale).
Obdobie kvitnutia: apríl – máj.
Hoci sa púpava lekárska považuje skôr za burinu, samotný jej druhový názov napovedá, že ide o významnú liečivú rastlinu. Celá rastlina je jedlá, má mierne horkastú chuť. Listy sa môžu pridať do šalátov, z kvetu robievame púpavové víno. Z koreňu si napríklad môžte pripraviť tinktúru zažívacieho traktu, pečene a obličiek.
Rastie na suchých miestach, medziach, úhoroch, rumoviskách, pri okrajoch ciest, na lúkach. Niekedy kvitne i v jeseni.
Táto akože burina, je tiež mimoriadne užitočná pre včelárov, pestovateľov a pre samotnú pôdu.
Púpava ako dôležitá rastlina pre včelárov a opeľovače
Je vynikajúca nekárodarná i peľodarná rastlina. Počas kvitnutia je celá lúka od jej kvetov krásne žltá. Jej kvet je bohatý na peľ a nektár, čo ju robí dôležitou potravou pre včely a iný opeľujúci hmyz už od skorej jari. Kvety púpavy sú jedným z prvých dôležitých zdrojov potravy po zime, keď sa včelstvá rozvíjajú a naberajú silu. U nás, spolu s Vŕbou, Hlohom asi najdôležitejšia znáška na jar. Mávame z nej pravidelnú znášku spolu s ovocnými stromami. Prvý med, ktorý je voňavý, zlatožltej farby a pomerne rýchlo kryštalizuje.
Význam púpavy pre pôdu a ovocný sad
Púpava lekárska má hlboký koreňový systém, ktorý preniká do pôdy a pomáha ju prevzdušňovať. To podporuje lepšiu štruktúru pôdy a umožňuje lepší prístup vody a živín k hlbším vrstvám.
Okrem toho púpava prispieva k regenerácii pôdy tým, že vytiahne minerály z hlbších vrstiev a sprístupní ich iným rastlinám po odumretí svojich listov. Je tiež dôležitou súčasťou biodiverzity v ovocných sadoch, pretože priťahuje opeľovače a prospešný hmyz, ktorý pomáha regulovať populácie škodcov.
Púpava v ekologickom pestovaní
V ekologickom pestovaní sa púpava neodstraňuje ako burina, ale vníma sa ako užitočná rastlina. Jej prítomnosť v sadoch a záhradách môže znižovať eróziu pôdy a zároveň poskytovať potravu pre užitočný hmyz. Pestovatelia ju môžu využiť aj na výrobu tekutého hnojiva alebo mulču, čím zvyšujú úrodnosť pôdy.
Hoci je púpava často považovaná za burinu, jej prínosy pre včely, opeľovače, pôdu a sady sú neoceniteľné. Pre včelárov je nenahraditeľným zdrojom nektáru a peľu, pre pestovateľov je užitočná vďaka svojmu vplyvu na pôdu a biodiverzitu. Je preto dôležité na ňu nazerať nie ako na problém, ale ako na cenného spojenca v ekologickom hospodárení.
Ríbezľa (Ribes).
Obdobie kvitnutia: koniec apríla – máj.
Hoci ich kvety nepatria medzi najbohatšie na nektár, poskytujú včelám jarnú pastvu, ktorá je dôležitá pre rozvoj včelstiev. Včely radi kvety navštevujú, môže byť z nich podnecovacia znáška.
Pestuje sa väčšinou v záhradách, ale rastie aj v lesoch. Je to pôvodný európsky, mrazuzdorný ker. Na Orave z ovocia, okrem kompótov a koláčov, robíme i naše „severské víno“ – plné ovocnej chuti s osviežujúcimi kyselinkami, ktoré má intenzívnu farbu. Čierne ríbezle dávajú vínu hlbokú, takmer likérovú arómu, zatiaľ čo červené ríbezle zabezpečujú sviežosť a ľahkosť. Ríbezľové víno sa často prirovnáva k niektorým druhom červeného vína a je obľúbené pre svoje vysoké množstvo antioxidantov.
Tiež sa môže z ríbezlí pripraviť sirup a pridať do sódy, ako osviežujúci nápoj. Džem či želé z červených ríbezlí sa môže podávať ako korenie s jahňacinou, so zverinou, morčacinou či husacinou v slávnostných jedlách alebo na nedeľné opekanie.
Zdravotné benefity ríbezlí
Ríbezle sú doslova vitamínovou bombou. Sú bohaté na vitamín C, flavonoidy a vlákninu, ktoré podporujú imunitu, znižujú zápaly a zlepšujú trávenie. Čierne ríbezle obsahujú antokyány, ktoré prispievajú k zdraviu ciev a zraku. Pravidelná konzumácia ríbezlí môže pomôcť pri vysokom krvnom tlaku a podporuje zdravie srdca.
Vedeli ste, že čierne ríbezle boli počas druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii jedným z hlavných zdrojov vitamínu C? Kvôli obmedzenému dovozu citrusov britská vláda podporovala ich pestovanie a distribúciu sirupu z čiernych ríbezlí pre deti, aby sa predišlo nedostatku vitamínu C.
Ríbezle sú skutočne univerzálnou rastlinou – prospievajú včelám, ľudskému zdraviu aj vinárstvu. Ak ich ešte nepestujete, možno je čas to skúsiť!
Hloh obyčajný ( Crataegus oxyacantha ).
Je známy svojimi liečivými účinkami, no zároveň je aj významným zdrojom potravy pre včely. Jeho biele až jemne ružové kvety, ktoré kvitnú v máji a júni, poskytujú včelám peľ aj nektár. Jednodruhový med z hlohu je vzácny, pretože hloh často kvitne v období, keď sú v ponuke aj iné silnejšie znášky. Ale niekedy u nás zakvitne práve keď skončí znáška z púpavy a nie je iná väčšia znáška. Potom vôňu nektáru z hlohu je korenisto cíťiť v úľoch.
Hloh je u nás dosť rozšírený, na okrajoch lúk a lesov, na nekosených svahoch. Hloh patrí medzi veľmi dobré včelárske rastliny, poskytuje kvalitný nektár a peľ, od júna do augusta poskytuje medovicu. Mednatosť je až 100 kg/ha, peľnatosť až 200 kg/ha. Hlohový med je svetlo až tmavohnedý, s príjemnou orechovou príchuťou a vôňou hlohových kvetov, s mierne horkastou dochuťou. Kryštalizuje pomerne neskoro, hrubozrnne. Väčšinou sa pridáva do zmesí medov. Hlohový med patrí medzi kvalitné medy, podporuje kardiovaskulárny systém, normalizuje vysoký krvný tlak, upokojuje, efektívny pri srdcovej arytmii. Vhodný pre starších ľudí. /wiki/
Môžem potvrdiť, ak vyjde počasie, nektár z hlohu je veľmi aromatický, rozvoniava v celom úli. U nás väčšinou na obdobie kvitnutia hlohu vychádza počasie ak je už po zamrznutých a po dažďoch. Ale môže sa stať, že príde Medard, a je po znáške.
Plody hlohu – vitamínová bomba pre zdravie
Po odkvitnutí hloh tvorí drobné červené plody, ktoré sú bohaté na antioxidanty, vitamín C a flavonoidy. Tradične sa využívajú na podporu srdcovej činnosti, reguláciu krvného tlaku a zlepšenie cirkulácie. Plody sa konzumujú sušené, vo forme čaju, tinktúr alebo sa z nich vyrábajú džemy a sirupy.
V minulosti bol hloh považovaný za magický strom, ktorý mal chrániť pred zlými duchmi. V niektorých kultúrach sa verilo, že ak niekto odtrhne kvet hlohu bez dovolenia, prinesie mu to smolu. Zároveň sa používal ako symbol lásky a plodnosti – v starovekom Grécku zdobil svadobné vence neviest.
Hloh je nielen krásnou a užitočnou rastlinou v prírode, ale aj cenným zdrojom pre včely a ľudské zdravie. Ak máte možnosť, určite sa oplatí zasadiť ho vo svojej záhrade!
Ostružina malinová ( Rubus idaeus ).
– dôležitá znáška pre včely a včelárov na Orave
Ostružina malinová patrí medzi významné medonosné rastliny a na Orave je jednou z hlavných znášok pre včely. Táto rastlina kvitne v júni a júli, pričom jej biele kvety poskytujú bohatý zdroj nektáru a peľu. Vďaka rozsiahlemu výskytu na lúkach, lesných okrajoch a rúbaniskách vytvára pre včely stabilný zdroj potravy v letných mesiacoch.
Med z ostružiny malinovej je svetlý, často jemne zlatistý až jantárový, s lahodnou ovocnou arómou a jemne sladkou chuťou. Je ľahko stráviteľný a má množstvo prospešných látok, vrátane antioxidantov a minerálov. Patrí medzi vyhľadávané druhy medu pre svoju jemnú konzistenciu a príjemnú vôňu.
V horách kvitne malina dhlšie, kvôli chladnejšiemu a vlhkejšiemu počasiu. U nás je mad z maliny často zmiešaný s medovicou zo Smreku, Jedle. Pripravujem sa vykočovať so včelami priamo do hory na malinu. Tak uvidíme. Ak sa to podarý rád sa podelím o skúsenosti.
Okrem včelárskeho významu je ostružina malinová aj cennou rastlinou pre pestovateľov. Plodí chutné a zdravé maliny, ktoré sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C. Rastlina je nenáročná na pestovanie a dokáže sa rýchlo rozšíriť v priaznivých podmienkach.
Ja z nej vyrábam i malinové víno 🙂
Malina ako „lesný doktor“ 🍃🔬
Malinové listy a plody sa už stáročia používajú v tradičnej medicíne. Čaj z malinových listov je známy svojimi pozitívnymi účinkami na trávenie, posilnenie imunity a u žien sa často používa na uľahčenie pôrodu. Obsahujú triesloviny, ktoré pomáhajú pri zápaloch a podporujú zdravie čriev.
A ešte jedna kuriozita: Maliny nie sú skutočné bobule! 🤯
Botanicky patria medzi „zložené kôstkovice“, pretože každý malý guličkový segment na maline je vlastne samostatná mini kôstkovica s jadierkom. To znamená, že čisto botanicky sú bližšie k černiciam ako napríklad k jahodám!
Pre včelárov na Orave je ostružina malinová nenahraditeľnou rastlinou, ktorá zabezpečuje kvalitnú letnú znášku a prispieva k bohatej ponuke regionálneho medu.
Vŕba trojtyčinková/Vrba trojmužná ( Salix triandra )
Obdobie kvitnutia: apríl. Druhý krát júl – september. Liečivka ( zo sušenej kôry sa vyrábal acylpyrín ). Ker 2 – 6 m vysoký, rastie na okrajoch lesov, brehoch riek a potokov, v zamokrených pôdach. Dobrý jarný a neskoro-letný peľ na výživu včiel. Nektár je súčasťou jarných zmiešaných medov.
Ďatelina plazivá ( Trifolium repens ).
– nenahraditeľná rastlina pre včely a pôdu
Ďatelina plazivá (Trifolium repens) je vynikajúca medonosná rastlina, ktorá poskytuje hojnosť nektáru a peľu pre včely a iné opeľovače. Jej drobné biele kvety kvitnú počas celého leta a zabezpečujú včelám stálu pastvu.
Liečivka. pomáha zmierniť zápal horných dýchacích ciest, pri hnisavých ranách a ekzémoch. Tiež sa môže použiť ako ochucovadlo.
Ak sa vyskytuje vo väčšej miere na lúkach môže byť zdrojom i hlavnej znášky.
Druhové medy ďateliny sú známe asi hlavne z Anglicka a južnej Škandinávie. Med je svetlo žltý, jemne a príjemne chutí i vonia, kryštalizuje v hrubých kryštáloch.
Okrem svojho významu pre včely má táto rastlina aj dôležitú ekologickú úlohu. Patrí medzi bôbovité rastliny, ktoré fixujú dusík v pôde, čím ju prirodzene obohacujú o živiny. Ďatelina plazivá je tiež výbornou pôdopokryvnou rastlinou – chráni pôdu pred eróziou, potláča burinu a zlepšuje jej štruktúru.
Pestovanie ďateliny plazivej je jednoduché. Darí sa jej na slnečných aj polotienistých miestach, pričom uprednostňuje vlhké, dobre priepustné pôdy. Môže byť vysiata do trávnikov, kde vytvára hustý koberec, ktorý pomáha udržiavať pôdnu vlhkosť.
Ak hľadáte rastlinu, ktorá podporí opeľovače a zároveň zlepší kvalitu pôdy, ďatelina plazivá je ideálnou voľbou do vašej záhrady či ovocného sadu.
Postupne ju vysádzam do sadu, ku hriadkám i k viniču. Videá na mojom kanály o jej pestovaní postupne dopĺňam.
Zatiaľ len moje krátke videjko.
Mäta dlholistá ( Mentha longifolia ).
Obdobie kvitnutia: júl – august.
Liečivka. Obsahuje mentolová silice, flavonové látky a triesloviny. Povzbudzuje, pomáha pri nechutenstve, žalúdočných a žlčníkových problémoch. I proti nadúvaniu. Rastie na mokrých miestach. Na menej kosených lúkach, popri krovinách.
Patrí medzi veľmi dobré nektárodarné rastliny. U nás tvoria zmes neskorých medov. Jednodruhový mätový med sa vyskytuje veľmi vzácne. V knihe včelárske dreviny sa o ňom zmieňujú zo severu Nemecka a Švédska. Tieto medy sú žlté, ostrej mentolovej chuti i vône. Majú vysoký obsah vit. C.
Túžobník brestový ( Filipendula ulmaria ).
Obdobie kvitnutia: jún – august. Liečivka. Rastie na vlhkých až zamokrených, na živiny bohatých stanovištiach, mokrých lúkach, priekopách a brehoch vôd. Je dobrou nektárodajnou i peľodárnou rastlinou. Uprostred leta poskytuje veľmi bohatú znášku peľu.
Borák lekársky (Borago officinalis)
– nektárová oáza pre včely a pôdopokryvná rastlina
Borák lekársky (Borago officinalis) je skvelá rastlina pre včelárov aj pestovateľov. Táto medonosná bylina poskytuje bohatý zdroj nektáru pre včely, čím podporuje ich populáciu a zvyšuje produkciu medu. Kvety boráka kvitnú od jari až do jesene a priťahujú množstvo opeľovačov.
Okrem svojho významu pre včely má borák aj pôdopokryvnú funkciu. Rýchlo rastie, zabraňuje erózii pôdy a potláča rast buriny. Po odkvitnutí ho možno použiť ako zelené hnojivo, ktoré obohacuje pôdu o živiny.
Borák sa jednoducho pestuje – stačí ho vysiať na slnečné stanovište a pravidelne zalievať. Vďaka jeho odolnosti a nenáročnosti sa hodí do permakultúrnych a ekologických záhrad.
Ak chcete podporiť svoje včely a zároveň zlepšiť kvalitu pôdy, borák lekársky je ideálnou voľbou do vašej záhrady!
Ja ho pestujem ako pôdopokryvnú rastlinu, keď sa vysemení, dobre sa množí i sám.
Je to tiež liečivá rastlia, jeho listy chutie ako uhorky, kvety sa dajú tiež jesť – dajú sa i použiť ako ozdoba do jedál.
Slez pižmový ( Malva moschata ).
Obdobie kvitnutia: jún – september. Liečivka. Všetky druhy slezov sú vynikajúce včelárske rastliny. U nás ich nájdete v záhradkách, miestami lúkach. Ale rastie sporadicky, len ako doplnok znášky.
Pichliač roľný ( Cirsium arvense ).
Obdobie kvitnutia: jún – október. Dobrá nektárodajná a peľodajná rastlina s kvalitným peľom. Rastie na okraji lesa, spásaných či menej kosených lúkach. V našom okolí ho rastie dostatok na okolitých lúkach, pre dobrú znášku, spojenú so znáškou z maliny či medovice.
Lopúch plstnatý ( Arctium tomentosum ).
Obdobie kvitnutia: júl – september. Liečivka. Čo mi rozprávali kolegine z práce, lopúch si prikladali na opuchy, zápaly, bolesti. Vraveli že vytiahol zápal…
Rastie v krovinách, na medziach, skládkach, priekopách, pozdĺž ciest, rumovísk. Je dobrou nektárodajnou rastlinou. Nektár z lopúchu tvorí prímes neskoršej letnej znášky.
Čakanka obyčajná ( Cichorium intybus ).
Obdobie kvitnutia: júl – október. Liečivka. Rastie na suchých stanovištiach, pastvinách, medziach, pozdĺž ciest, rumovísk. Patrí medzi výborné nektárodajné a peľodajné rastliny. Nektár z Čakanky je v zmiešanom letnom mede. Bohužiaľ jej nerastie na lúkach ( zle obhospodarovaných, iba trávanatých ) dostatok na väčšiu znášku.
Komonica biela ( Melilotus albus ).
Obdobie kvitnutia: koniec máje – august. Liečivka. Rastie popri lúkach, v nekosených častiach, na úhoroch, násypoch. Patrí medzi výbornú nektárodajnú a peľodajnú rastlinu. Tvorí pomerne dosť nektáru. Kedysi často rástla i na poliach, bola z nej dobrá znáška.
Smrek obyčajný (Picea)
Smreková medovica – vzácny lesný poklad pre včely aj včelárov
Medovica zo smrekov patrí medzi najcennejšie znášky pre včely v horských a lesných oblastiach. Na rozdiel od nektárového medu, ktorý včely zbierajú z kvetov, medovica pochádza zo sladkých výlučkov vošiek a červcov, ktoré sa živia miazgou smrekov. Včely tieto výlučky zbierajú a premieňajú na tmavý, aromatický med.
Zatiaľ sa mi nepodarilo odfotiť včely na medovici. Ale uvidíme.
Najčastejšie je táto medovica zmiešaná s malinovým medom. Ale sú roky zvlášť výdatnej medovice.
Ako včely zbierajú smrekovú medovicu?
V letných mesiacoch, najmä v období teplých dní a vysokej vzdušnej vlhkosti, hmyz ako vošky a červce prepichuje ihličie smrekov a živí sa rastlinnými šťavami. Tieto malé organizmy vylučujú sladkú tekutinu, ktorá zostáva na ihličí alebo steká na konáre. Včely ju usilovne zbierajú, nosia do úľa a spracovávajú na hustý a výživný medovicový med.
Charakteristika smrekového medu
Smrekový medovicový med sa vyznačuje tmavou farbou, ktorá môže prechádzať od jantárovej až po takmer čiernu. Má výraznú, korenistú arómu, menej sladkú chuť a dlhú trvanlivosť. Obsahuje veľké množstvo minerálov, enzýmov a antioxidantov, vďaka čomu je mimoriadne prospešný pre zdravie.
Zdravotné benefity smrekového medu
✅ Posilňuje imunitný systém a pomáha pri prechladnutí.
✅ Podporuje dýchacie cesty a má antibakteriálne účinky.
✅ Vysoký obsah minerálov prospieva srdcu a cievam.
✅ Má nízky obsah glukózy, takže kryštalizuje pomalšie ako kvetový med.
Vedeli ste, že smreková medovica nie je každý rok rovnaká? Jej množstvo závisí od počasia, výskytu vošiek a celkovej kondície lesov. Ako som už písal, u nás je v medovicovom mede zasúpenný aj nektár z meliny, či iných horský kvetov. Niektoré roky sú na smrekovú medovicu bohaté, zatiaľ čo v iných sezónach je jej nedostatok a smrekový med sa stáva vzácnosťou.
Smreková medovica je skutočným pokladom našich lesov, ktorý včely premieňajú na unikátny a liečivý med. Ak máte možnosť, určite ho ochutnajte a oceníte jeho výnimočné vlastnosti!
Ahoj Dusan, mas vazne skvely blog a talent na pisanie. Prosim, pokracuj v tom 🙂 Ak mozem dat navrh na vylepsenie tak skus zmenit button na odoslanie komentara (Odoslat komentar). Vobec ho nie je vidno na bielom pozadi – mozno preto ludia nepisu komentare.
Adoj, ďakujem.
Plánov mám, len ten čas chýba. Skúsim to opraviť.
S pozdravom