Schizandra čínska (Shisandra Chinensis) je rastlina severských oblastí. Asi tak ako je severská krajina svieža, niekedy mrazivá, je chuť plodov z schizandry mrazivo kyslá a sviežo povzbudzujúca. Akoby i svojou chuťou sa podobajúca severu a predurčujúca dodať organizmu sviežosť a prekonávať únavu. (Napríklad aj ríbezle mi pripomínajú svojou chuťou a sviežosťou severské krajiny. Sladké plody mi skôr pripomínajú teplejší juh.)
Schizandru oddávna používali a používajú v tradičnej Ruskej a Čínskej medicíne pre jej harmonizujúce a povzbudzujúce účinky. Tonizuje a podporuje organizmus v koncentrácii.
Ja mám s touto rastlinkou dobré skúsenosti aj pri prechladnutí. V našich podmienkach sa ľahko pestuje. Určite by ako zaujímavá liečivka nemala chýbať v našich záhradách.
Obsah
- popis
- Schizandra ako liečivka
- pestovanie a výskyt
- recepty
- galéria
- zdroje
Popis a výskyt Schizandry.
Schizandra je drevnatá, opadavá liána severských oblastí – je odolná voči mrazu. Jej výhonky sa krútia v smere hodinových ručičiek a môže dorásť až do ôsmich metrov. Rastliny sú jednodomé. Kvety v priemere 1-1,5 cm, voskové, príjemne voňajú. Opeľujú sa hmyzom.
Meno Schizandra spojuje Grécke slová schizen oddeliť a andros mužský, na rastline sú kvety oddeleného pohlavia
Jednodomá rastlina — rastlina s jednopohlavnými kvetmi (pri nahosemenných rastlinách samičie a samčie šištičky, pri krytosemenných rastlinách samičie kvety s piestikmi a samčie kvety s tyčinkami) nachádzajúcimi sa na jednom jedincovi toho istého druhu, napr. áron (Arum), borovica (Pinus), lieska (Corylus) a kukurica (Zea).
Po opelení sa kvetné lôžko predlžuje do podoby hrozna, na ktorom je umiestnených približne 5-40 bobúľ. Kvitne v Máji, ovocie dozrieva v Septembri. Bobule sú priemerne 5-7 mm, okrúhle. Dozreté červené, s 1-2 semenami. Šťavnaté, aromatické, veľmi kyslé, citrusovej chuti. V Rusku rastlinu pre jej kyslosť a citrónovú vôňu volajú Limonik. Semiačka sú štipľavo-horké, šupka sladké. Zase v Číne pre viacej chutí tohto ovocia, rastlinu volajú Wuwejzi – ovocie piatich chutí.
Výskyt.
Schizandra sa prirodzene vyskytuje v Rusku v oblasti rieky Amur, na Sachaline, Kurilských ostrovoch, Japonsku a severnej Číne. Rastie v zmiešaných lesoch. V ich tieni sa mladé rastlinky pomaly po kmeni dostávajú na slnko. Potom začínajú rodiť.
Shizandra ako liečivka.
O schizandre sa prvýkrát zmieňuje spis Shen Nong Cao Jing pred 4000 rokmi. Už vtedy boli spísané jej účinky proti kašli, vyčerpanosti, na podporu potencie a účinkami zvýrazňujúcimi naladenie jin.
V tradičnej medicíne sa používala aj ako tonikum a stimulant pôsobením proti únave a vysileniu.
Napríklad sa spomína že hrsť sušených bobúľ skvele pomáha pri love – plody sa musia poriadne rozhrýzť aj so semiačkami. Alebo sa pil čaj z listov, plodov alebo kôry schizandry.
Účinné látky.
Rastlina sa využíva ako celok.
Plody majú fenolové zlúčeniny, terpenoidy, kyselinu fumarovú, citrónovú, jablčnú, askorbovú, vinnú, malovú, jantárovú, prírodný cukor, tanín.
Celá rastlina obsahuje rôzne silice, semiačka ešte oleje. Zistili sa látky typu vitamínu B a P a dokázali sa antokyány. Ďalej obsahuje terpenické látky – schizandrol a schizandrín, ktoré jej dodávajú charakteristickú vôňu pripomínajúcu citrón, vitamín E a tuk. Významný je obsah minerálnych solí, najmä K a Ca, ďalej S, Mg, Na, P, Fe, Mn, Ni a Cu. Hlavnými účinnými látkami sú lignany, ktoré sa nachádzajú v koreňoch, stonkách, ale predovšetkým v semenách.
Pôsebenie Shizandry.
Zaujímavý účinok vykazuje schizandra na zrak. Pri pití nálevu z plodov sa zvýšila zraková ostrosť u pacientov trpiacich krátkozrakosťou, i v prípade astigmatizmu.
U zdravých osôb je po jedení schizandry väčšia fyzická odolnosť. Pri pracovnom výkone dochádza k menšiemu úbytku síl. Výrazne posiluje vodičov pri dlhotrvajúcej hlavne nočnej jazde.
Schisandra je hepatoprotektívna (pečeň chrániaca) bylina. Vyvoláva tiež jemnú detoxikačnú akciu – vyššie som opísal, ako sa po zjedení pár plodov človek cíti osviežujúci a očistený. Rovnaký účinok má aj na pečeň.
Rýchlo povzbuduje – keď napríklad pracujem nad článkami do blogu a chcem byť lepšie koncentrovaný – pijem kvalitný zelený čaj a pár bobúľ Schihandry rozhriziem. Osviežujúci je mušt z čiernych ríbezlí, riedený vodou s medom a s popučenými plodmi schizandry. Môžete pridať trochu škorice.
Schizandra môže pomôcť pri depresiách a na podporu krvného obehu.
Možné vedľajšie účinky sa môžu prejaviť pri pravidelnom jedení veľkého množstva plodov. Pozor na vysoký krvný tlak. Tento článok by mal slúžiť len kvôli informovanosti, nie je to žiadne lekárske doporučenie.
Plody sa zberajú v septembri, z jedného kra zberáme cca 5 kg plodov. Plody obsahujú vitamín E, schizandrín (tonizujúca a spevňujúca látka), ľahko stráviteľné mikroelementy: železo, meď, mangán, nikel, molybdén, titán a zinok, ako aj horčík, draslík a fosfor. Môžu sa jesť surové alebo spracované, napríklad vo forme sušeného ovocia, štiav, výťažkov, infúzií alebo spracované na tinktúru či likéry, ktorá dodáva energiu. Číňania nazývajú plody wu wei zi – ovocie s piatimi príchuťami. Ovocie má sladkú vrstvu, kyslú dužinu, horké semená s pikantnou dochuťou a výťažky zo semien sú slané.
Opis popínavej rastliny ako liečivej rastliny sa nachádza v najstaršom čínskom liekopise z roku 250 pred naším letopočtom. V súčasnosti je vedľa ženšenu najpopulárnejšia rastlina na Ďalekom východe. Sušené listy zaliate vriacou vodou pripomínajú zelený čaj s citrónom. Konzumácia plodov zvyšuje odolnosť tela. Je to úplne mrazuvzdorná rastlina, ktorá vydrží teploty -30 °C. Schizandra je odolná voči chorobám a škodcom.
Pestovanie Schizandry.
Divo rastúca.
V Rusku vravia že by mala mať nohy v tieni, vlhku a hlavu na slnku – aby Schizandra dobre rodila. Čo je odpozorované od jej prirodzeného výskytu v lesoch. Najprv je v stálom polotieni – tieni stromov, až pokým sa vyšplhá na slnko. Pod stromami a napadaným lístím je prirodzene chladnejšie a vlhkejšie ako na priamom slnku.
Pestovanie.
Schizandra nerastie dobre v piesočný pôdach a je málo odolná voči suchu. Cez horúce suché letné mesiace, jej neuškodí zálievka. Dobre rastie aj vo vyšších nadmorských výškach – u nás ju pestujem v 600 m.n.m.
Pôda okolo koreňov by nemala byť vystavená priamemu slnku, aby sa rýchlo nevysušovala a neprehrievala. Hnojím ju konským hnojom a mulčujem okolo rastliny. Mulč nechávam celý rok. Okrem zabraňovaniu vysychaniu, bráni skorému prebudeniu rastliny. Môže sa stať, že pri teplej, skorej jary, schizandra skoro vypučí, a nasledujúce jarné mrazy môžu vypučené pupene poškodiť. U nás netrpí chorobami.
Schizandra je vhodná ako popínavá rastlina na rôzne konštrukcie, ako oblúkovú bránu, pergolu, ploty. Darí sa jej na severnej strane. Pôdy vlhšie, nie ale premokrené.
Pre lepšie opeľenie je dobré pestovať viacej rastlín. Rastliny sa po výsadbe zrezávajú nízko, na 3 očká. Pri sadení je dobré do zeme na prihŕňanie korienkov primiešať kompost, alebo starý hnoj. Pre Schizandru je nutná opora, podobne ako pre vinú révu. Nenechávajú sa príliš zahustiť. Zahustenie koruny a veľa koreňových odnoží znižuje úrodu. Rez sa uskutočňuje na jeseň alebo na jar, predtým ako začnú pučať očká.
Staranie sa o Schizandru počas vegetácie.
V prvých troch rokoch je treba usilovať o získanie maximálneho prírastku výhonov a ich vyvedenie na opornú konštrukciu. Pôdu trvale udržujeme zakrytú napríklad drvenou kôrou, mulčom z trávy, či kompostom. Koreňový systém Schizandry je rozložený povrchovo, preto treba dávať pozor ak obhospodarujeme pôdu okolo a dbať aby bolo dostatok humusu v pôde. To ľahko docielime rozhodením mulču, trochou hnoju či kompostu na povrchu. Dážďovky a iný obyvatelia pôdy si živiny samy stiahnu pod povrch a pôda bude dostatočne kyprá.
Schizandra plodí 4.-5. rokom. Bobule zrejú niekedy až do polovice Októbra. Úroda plodov z dospelého kra je 3-6kg. Plody má každoročne, ale je menší pokles úrody po predošlom bohate zarodenom roku.
Množenie.
Schizandra sa najjednoduchšie množí odkopaním zakorenených výhonkov, ktoré často vyrastajú z matečnej rastliny. Korene sú plytko v zemi. Pozor aby sa nepoškodila matečné rastline. Presádzať sa môže na jeseň po opade listov, alebo skoro na jar, hneď ako rozmrzne zem.
Pri množení potápaním sa na jar ešte pred pučaním mladé výhonky ohýbajú, nie veľkým oblúkom do jamky k zemi, môžu sa upevniť kolíkom a prisypať kyprou zeminou. Vrcholce výhonkov ďalej volne rastú. Na jeseň by už mali byť zakorenené. Na jar ich oddeľujeme od matečných rastlín a vysádzame na trvalé stanovište.
Zo semien sa množí Schizandra ťažko. Semiačka treba stratifikovať. Najlepšie klíčia čerstvo zozbierané semená z aktuálnej úrody. Čisté semená sa premiešajú s pieskom alebo prelitom, ponechajú po dobu 30 dní pri teplote 15-20°C (teplá stratifikácia), aby dozreli. Potom sa udržujú najmenej 30 dní pri teplote 3-5°C (studená stratifikácia), a na jar sa vysievajú. Klíčivosť je 60-80%.
Recepty.
Schizandru môžeme využiť do sirupov, do džemov, nápojov, do vína i ako sušené. Šťava alebo bobule zmiešané s cukrom alebo medom vydrží v chladničke dlhú dobu. Môže sa pridať do čaju, ktorý dostane príjemnú chuť i vôňu.
Ja plody pridávam do muštu, jablkového, hroznového či ríbezľového – vinikajúci osviežujúci nápoj – boble popučiť, zaliať muštom, perlivou vodou, pridať med.
Môžu sa pridať do čierneho čaju miesto citrónu – citrón si tak ľahko u nás nevypestujete.
Zaujímavý je ovocný koláč s pridaním Schyzandry.
Sušenie.
Plody po dozretí, môžeme sušiť na vzduchu, rozložené v tenkej vrstve, ak je na to vhodné počasie. Tiež sa dajú sušiť v slnečnej sušičke na sieťach, v elektrickej sušičke či v peci. Teplota vzduchu pri sušení by nemala presiahnuť 60°C.
Plody Schizandry s medom.
Dozreté bobule sa dôkladne premyjú vo vode, oddelia od stopiek, Zmiešajú s medom v pomere 1:2. Potom sa pnia do sklenených nádob a uzavrú viečkami.
Šťava s cukrom.
Bobule sa premyjú prevarenou vodpu a vymačká sa z nich šťava. Cez sieťku, semiačka ostanú v sieťke. Šupky je možné rozmixovať a použiť ich tiež. V nádobe sa šťava zmieša s cukrom v pomere 1:2 a ohreja na miernom ohni až do rozpustenia cukru. Rozleje sa do sklenených fliaš, uzavrie a uschová v chladnej miestnosti. Môžete ju pridať do čaju, ovocných muštov alebo s mätou a minerálkou ako osviežujúci nápoj.
Čistá šťava.
Zrelé plody sa premyjú a vymačkajú. Šťava sa rozleje do fliaš, pasterizuje 10-15 minút pri teplote 80°C. Fľaše sa tesne uzavrú.
Kompót.
Umyté bobule sa vložia do dvoch tretín objemu zavarovacívh pohárov, a zalejú sa horúcim cukrovým roztokom pripraveným zmiešaním s vodou v pomere 1:1. Poháre sa potom pasterizujú pri teplote 90°C po dobu 10-15 minút.
Čaj.
Sa môže pripraviť zo sušených bobulí, výhonkov i listov. Listy a mladé výhonky sa môžu zbierať počas celej vegetácie – neotrhať celú rastlinu, a sušia sa podobne ako plody. Čaj sa môže zmiešať s iným sušeným ovocím alebo bylinami, tvorivosti sa medze nekladú. Čaj zo sušených bobulí môžete nechať 15 minút vrieť, kedy sa z neho vyluhuje viacej látok. Takýto čaj môžte popíjať ráno namiesto kávy.
Tinktúra z Schizandry.
Semená rozdrvíme a pripravujeme z nich liehový extrakt. V Rusku sa tinktúra pripravuje zmiešaním drti zo semien s 95% alkoholom v pomere 1:5. Tinktúra horko-kyslej chuti je priezračná a má višňovo červenú farbu. Používa sa ako stimulujúci a tonizujúci prostriedok zvyšujúci aktivitu, posilňujúci srdečnú a cievnu sústavu i dýchanie. Účinkuje tiež proti únave a ospalosti. Nesmie sa používať u pacientov s vysokým krvným tlakom, srdečními vadami a poruchami spánku. Používa sa pravidelne vždy s 1-2 mesačnými prestávkami. Zdravým osobám sa nedoporučuje konzumovať večer, pretože môže vyvolať nespavosť. Vhodná je hlavne pre osoby pracujúce pri nočných zmenách.
Galária
– fotky a video počas vegetácie postupne pridám.
Zdroje
https://cvetoshki.ru/kustarniki/limonnik-kitajskij-opisanie-i-pravila-vy-rashhivaniya.html
Ivan Jablonský, Jiří Bajer – Rastliny pro posílení organismu a zdraví.
Pár mojich skúseností.
Spätné odkazy