Obsadh:

  • Na úvod
  • Ako včely tvoria vosk
  • História včelieho vosku
  • Úžitok a vlastnosti včelieho vosku
  • Ako získavajú vosk včelári
  • Rady a recepty
  • Zdroje

Na úvod.

Včelí vosk vzniká počas metabolickej premeny peľu, vody a medu v tele včiel. Je to čistý prírodný produkt – tak ako je čistá i príroda. Rastliny nemôžu žiť bez slnka, ani včely. Obrazne by sa dalo povedať, že včelí vosk je spojenie slnka, rastlín a včiel. Aspoň mne sa to tak javí – vôňa vosku mi pripomína med a vzduch v úli, jeho konštrukcia vzor celej prírody a pri horení sviečok slnko.

Včely vosk používajú na svoju ochranu proti strate vody cez “pokožku” a na konštrukciu plástov. ( Včelia pokožka – integumentum – je prevažne z tvrdého chytínu, slúži ako ochrana mäkkých vnútorných orgánov, zabezpečuje pevnosť a stály tvar jednotlivých častí tela včely ). Hlavné frakcie pokožkového vosku sa analyzovali pomocou plynovo-kvapalinovej chromatografie a ukázalo sa, že sú kvalitatívne podobné frakciám vosku na konštrukciu plástov. Asi najväčší rozdiel je v percentuálnom zložení uhľovodíkov. 

Chcel by som sa v tomto článku zaoberať včelím voskom na konštrukciu včelích plástov. Ten má pre nás ľudí rôzne využitie. Pozrieť sa do histórie, vlastností a použitia včelieho vosku – zázraku včelieho diela

Ako sa tvorí včelí vosk.

Vosk produkujú včely cez voskotvorné žľazy vo forme voskových šupiniek. “Potia vosk”, tvrdia včelári. Žľazy sú umiestnené párovo na dolnej strane 3. až 6. článku zadočku. Ich vonkajším zakončením sú voskové zrkadielka. Pretože sú pórovité, preniká cez ne vosk od žliaz smerom von. Na vzduchu vosk tuhne na šupinky podobajúce sa tvarom zrkadielku, na ktorom sa vylúčil. Hmotnosť šupiniek sa pohybuje od 0,1 mg do 1,35 mg. Na 1 kg vosku ich treba okolo 741 000 až 10 000 000. Tak si viete predstaviť aká to je “mravenčia – včelia” práca, vybudovať taký včelí plást.

Vosk je vylučovaný iba robotnicami, matka a trúdy nemajú voskotvorné žľazy. Mladým včelám sa postupne žľazy zväčšujú, keď dospejú do okolo jedného týždňa, začínajú tvoriť vosk. Najproduktívnejšie  sú medzi 12 – 18 dňom svojho krátkeho života. Neskôr žľazy zakrpatievajú, zvyčajne po 21 dni už vosk netvoria. Včely sa vtedy stávajú lietavkami a sú pripravené priniesť iný úžitok pre spolčenstvo – medzi iným, nosiť peľ, nektár a vodu. 

Tvorenie vosku podporuje znáška nektárová i peľová, vzájomne sa podmieňujú. Mení sa počas sezóny, čo je logické, keďže v zime sú úplne iné podmienky vo včelstve ako za tepla a plnej znášky v lete. V dobrých znáškových podmienkach môže včelstvo vyprodukovať počas jedného produkčného obdobia 1-2 kg vosku.

Schopnosť tvoriť vosk ale u včely úplne nezaniká. 

Pri rojení, musia včely rýchlo vybudovať nový domov. Matka môže ihneď klásť do novovybudovaných buniek a robotnice môžu ukladať potravu. Alebo pri tvorení zmetenca z väčšinou starších včiel, pri hojnom prísune potravy, sa starším včelám môžu voskotvorné žľazy znova čiastočne obnoviť.

Načo slúži vosk včelám?

Vosk slúži pre včielky ako domov. Vnútorné izby – jedáleň, špajza ( na uskladnenie medu a peľu ), spálňa, predsieň, detská izba ( liahnutie a vývoj lariev ). Často aj ako vonkajšie steny a ochrana. 

Pomedzi plásty tiež vetrajú a chladia za pomoci vody, ktorú ukladajú do buniek plástov po kvapkách. Pri rýchlom mávaní krídelkami, rozprúdia vzduch a vodu odparujú – čím sa priestor ochladzuje.

V dome dokonca komunikujú. Na plástoch tancujú a vibrujú zadočkom ( vibrácie sa prenášajú voskom po celom pláste – včely majú veľmi citlivé tykadlá a dokážu tieto vibrácie zachytiť ). Takto sa dorozumievajú v úplnej tme so svojimi sestrami. Tiež by sa dalo povedať že plást je niečo ako kostra organizmu.

Tak ako med, včelí vosk sa môže líšiť farbou, závislou na rôznych činiteľoch – druhu včely, miesto, rovnako ako druhu kvetov z ktorých je prinesený med a peľ.

Stavba včelích buniek je pozoruhodná. 

Včely sa zakliesnia nôžkami jedna do druhej, vytvoria živý záves – retiazky. Voskové šupinky pomocou zadných nôh presúvajú do kusadiel, kde vosk zvláčňujú výlučkom slinných žliaz. Mäkkú voskovú hmotu si v dlhých retiazkach posúvajú na miesto kde je potrebná.

Budujú najprv okrúhlu základňu buniek, ktorá visí smerom dole. Od nej vosk vodorovne pridávajú, stavajú valcovité bunky. Postupne vosk vo valcoch stenšujú a ako je každá bunka spojená s ďalšími šiestimi bunkami, vytvárajú známi tvar včelieho plástu – tvorený pravidelnými šesťbokými bunkami, ktoré najvhodnejšie využívajú priestor a spevňujú plást. ( V niektorých vedeckých štúdiách sa tvrdí, že je prirodzená fyzikálna vlastnosť včelieho vosku tvoriť šesťboké pravidelné buky, hlavne pomocou povrchového napätia a štruktúry vosku. Môže byť aj tak. Ale pri mojom pozorovaní som videl ako včely stavajú najprv okrúhle bunky. )

Na pláste sú vždy dve vrstvy buniek, obrátenými svojimy dnami proti sebe tak, že dno jednej bunky je na protiľahlej strane súčasťou troch dien susedných buniek.

Plást rastie jazykovito – srdiečkovito smerom dole, stavia sa niekoľko jazykov naraz, ktoré sa potom spoja v jeden plást, na jednom rámiku.

Za priaznivých podmienok a pri dostatku tepla – dokážu robotnice produkovať vosk sami od seba, za chladnejších jarných dní dosiahnu správnu teplotu tak, že sa zhlukne viacej včiel k sebe. Začnú vibrovať brušnými svalmi a vytvárať teplo, kedy môžu pracovať s voskom. 

Na 1 kg včelieho vosku spotrebujú včely asi 8 kg medu a viac ako 50 g peľu. Vosk dokážu odstrániť z jedného miesta a podľa potreby ho presunúť na iné.

História včelieho vosku.

Včelí vosk ľudia používali už od nepamäti, kvôli jeho fyzikálno-chemickým vlastnostiam a dostupnosti. Pozorovali prírodu, mysleli že včelí vosk pochádza z kvetov a zbierajú ho včely. Dnes už vieme, že to tak nie je, ale to starým národom nebránilo používať včelí vosk na rôzne potreby v živote. Myslím že je trochu na škodu, že dne sa už v takej miere nevyužíva.

Včelí vosk a včely v starom Egypte.

Medzi najstaršie a najzachovalejšie záznamy patria maľby – hieroglyfy starých Egypťanov. Tu boli včely a ich vosk božského pôvodu, spojované s kráľovskou hodnotou. Včela bola napríklad symbol Kráľa Dolného Egyptu. Mimochodom tieto maľby tiež konzervovali aj za pomoci včelieho vosku. Egypťania používali vosk pri pohrebných ceremóniách, na balzamovanie tiel mŕtvych a k utesňovaniu rakiev. Takisto konzervovali texty písané na papyruse, kde sa už z r. 1550 pred n. l. spomínajú recepty s využitím včelieho vosku. Termín Bible pochádza od Gréckeho slova “papyrus rastlina” (biblos). Môže byť, že na ochranu starej Biblie sa mohol tiež používať včelí vosk?

Egypťania milovali parfémy a vyrábali parfémové masti. Obsahovali včelí vosk, loj a rôzne bylinky vyluhované v oleji. Napr.: myrhu, henu, škoricu, tymián, šalviu, anýz, ružu… Tieto masti neslúžili len k prevoňaniu, ale hlavne na liečebné účely. 

Vyrábali aj bábiky a sochy z vosku, ktoré sa rituálne pálili. Tieto sochy sa podobali nepriateľom – niečo ako voodoo. 

Ďalšie záznamy o používaní včelieho vosku u starých národov.

Nie len pre Edypťanov mal vosk vysokú cenu. Už v starom zákone sa vosk spomína na viacerých miestach. Židia si med a vosk cenili tak vysoko, že talmud dovoľoval vykonávať niektoré práce okolo včiel aj v sobotu.

Rimania i Peržania tak isto ako Egypťania používali včelí vosk pri rôznych obradoch, napr. modelovali masky smrti – podobizne mŕtveho v životnej veľkosti, ktoré potom vystavovali pri sviatkoch, návštevách. Aby zomretý boli pri oslavách s nimi. Skýti a Sparťania zalievali telá kráľov do vosku. Asyrčania i Peržania tiež balzamovali telá za pomoci včelieho vosku. Rozliatym voskom do studenej vody sa veštilo.

Z Ríma je záznam výroby fľaše z rákosia držanú pohromade včelím voskom. Tak isto sa zapečaťovali nádoby s vínom, olejom. U Vikingov sa našiel včelí vosk v ich lodiach. U Germánov sošky. Voskom sa natieralo drevo lukov i tetiva ( túto techniku používam aj ja na svoj luk, vyrobený z tvrdého dreva Drienky ).

Na písanie, sa používali aj tenké drevené doštičky s málo vyvýšenými okrajmi. Na doštičky sa naliala vrstva vosku. Po stuhnutí sa do nej písalo rydlom. Plinyus spomína, že takéto doštičky slúžili v Ríme ako zamilované dopisy. Osoba ktorá takýto list dostala, vosk roztopila a po zatuhnutí vyryla odpoveď do toho istého vosku. 

Vosk sa používal na skvalitnenie nití, šnúr, napr. aj na šnúrky do topánok. ( Aj ja, keď nemôžem prevliecť nitku cez nejakú dierku, prejdem šnúrkou po vosku. Niť, šnúra sa spevní, a v pohode sa dá prevliecť. Tak isto šnúrky od topánok si môžete namočiť do vosku. Možno i niťou nasiaknutou v roztopenom vosku môžeme šiť nepremokavé veci? ). Vosk pomáhal posilniť a zabrániť štiepeniu a praskaniu hudobných dychových nástrojov a náustkov na ne. Vosk sa tiež spomína ako mazivo pre guľky v strelných zbraniach, alebo starobylá forma zubnej výplne. 

Slovanské národy boli povestné svojim včelárskym umením v brtiach. Včelí vosk bol súčasťou ich života.

Včelí vosk bola naozaj cenená surovina. Okrem iného sa používal aj ako platidlo a na výber daní. V roku 181 pred Kristom, keď Rimania porazili Korzičanov, uložili im daň vo výške 100 000 libier včelieho vosku – ak si chcú zachovať mier. V dobách Marca Pola sa často používal včelí vosk pri vzdávaní holdu kráľom. 

V Číne sa asi pred 2000 rokmi v jednej z najslávnejších lekárskych kníh ( Shen Nung´s Pen Ts´ao ), píše o prospešnom vlive vosku na krv a energetické systémy a jeho účinkoch proti starnutiu. Včelí vosk sa tiež aplikoval pri liečbe zranenia a ako potravinový doplnok. Spomína sa terapia teplým voskom. 

Už od staroveku sa včelí vosk používal na konzervovanie zbraní, kovových predmetov – hlavne bronzu, drevených nádob, lodí a na utesnenie sudov. Konzervovalo sa ním ovocie i písomné dokumenty. Dôležité listy sa pečatili voskovou pečaťou. Vosk s prídavkom zatvrdzovacej látky a pigmentu sa roztavil a nakvapkal na listinu, kde sa otlačila úradná pečať.

Včelí vosk a umenie.

Starobylý šperkári a remeselníci používali metódu ztrateného vosku. Pri nej sa z včelieho vosku vyrobil predmet, potiahol sa hlinou a vypálil. Vosk sa roztavil a vznikla dokonalá replika voskovej sochy. Potom sa do hlinenej formy nalial roztavený kov a po ztvrdnutí sa odstránila forma. Táto metóda sa používala v starom Sumere, Indii, Číne a Egypte… Takto sa vyrobilo vela známych sôch. 

Rímsky spisovateľ a filozof Plinius spomína vo svojich textoch včelí vosk z Fenécie, Kartága či Kréty ako pekné žlté, voňajúce vosky po mede. Spomína aj Punický  ( cera punica ) bielený vosk – z Kartága, ktorý v Ríme považovali za veľmi kvalitný: “ Punický vosk je vyrobený nasledovnou metódou: včelí vosk sa najskôr nechá zblednúť voľne na vzduchu. Potom sa varí s vodou zo šíreho mora, s trochou prídavku liadku. Najbelejšia časť sa odoberá lyžicou z povrchu a nalieva do nádoby obsahujúcej trocha chladnej vody.  Potom je znova varený v morskej vode a ochladený. Táto operácia sa tri krát opakuje. Vosk je potom ponechaný na rohožiach na vzduchu, vystavený slnku a mesiacu. Aby sa vosk na slnku netopil, mal by sa prikryť ľahkým ľanovým plátnom. Vosk sa pozbiera, znova roztopí a nechá ztuhnúť. Tento Punický vosk je vynikajúci i pre liečivé prípravky.“

Ďalšie záznamy píšu, že do vosku sa pridával hydroxid vápenatý, alebo draselný. Viackrát sa prepieral vo vode. Vznikala riedka mydlová čisto biela konzistencia. Pred maľovaním sa pridával do vosku olej, a rôzne pigmenty. Používal za tepla i studena. Maľovali sa omietky, mramor, hlinené nádoby, dokonca aj lode – maľba vydržala nepriaznivé podmienky slnka, vetra a morskej vody.

Túto metódu sa chystám vyskúšať. Keď bude maľba hotová, zverejním skúsenosti na týchto stránkach. Krátke video vyroby Punickeho vosku.

Včelí vosk vedeli už aj v tých dobách umelci použiť na maľby a umelecké predmety. Enkaustika je antická maliarska technika, ktorá pracovala s voskom a farbami. ( V Pompejách, pri archeologických vykopávkach sa našli takéto maľby napriek tomu, že boli v roku 79 výbuchom Vezuvu zasypané. ) Hotové obrazy boli veľmi odolné. Už Grécky umelci v 5 storočí pred naším letopočtom miešali vosk s farbami na portréty, scény mytológie, sfarbovanie mramoru a rôzne tieňovanie.

Technika encaustiky – včelí vosk sa roztaví so živicou a pigmentom a nanáša sa pomocou vyhrievateľnej palety. Farebné nanášanie muselo byť veľmi rýchle, aby vosk nestuhol.

Vedeli ste, že aj v postavách Madam Tussaud je včelí vosk?

Batikovanie asi poznáme. Ale ako napríklad batikovali z oblasti Indonézie?

Na látku sa nanesie vosk – vzor kde nechceme aby sa miesto vyfarbilo. Pri nanášaní farby vosk ochráni látku pred sfarbením. Po zafarbení sa vosk teplom odstráni. Touto technikou – batikovaním – sa dajú dosiahnuť rôzne úžasné vzory. Určite by sa táto metóda uplatnila i dnes.

Včelí vosk na sviece.

Najviac sa ho však spotrebovalo na osvetľovanie. Spotreba sviečok bola obrovská nielen pre kostoly, ale najmä na osvetľovanie šľachtických sídiel. Traduje sa napr., že počas plesu na počesť Kataríny II, horelo v sálach Potemkinovho paláca 20 000 voskových sviec.

Sviečky zo včelieho vosku na obrady používali Zoroastristi, kde horiacu sviecu spájali s bohom slnka. Rimania, Gréci, Indovia pálili sviece v chrámoch. Na východe sa sviečky zapaľovali pred sochou Buddhu. Rímskokatolická církev dovoľovala zapaľovať v kostole iba sviečky zo včelieho vosku. To sa používa dodnes, ale pridávajú sa prímesi, kvôli lepšiemu horeniu veľkých sviec. V kostoloch symbolizuje sviečka Kristovu prítomnosť. 

S veľkou potrebou i spotrebou včelieho vosku sa okrem včelársta rozvíjalo i Voštinárstvo, t.j. výkup a spracovanie voštín. U nás bolo veľmi rozšírené ako doplnkové zamestnanie. Vosk sa spracúval v tzv. zábojoch – budovách so zariadením na lisovanie vosku a voštín. Hlavnou funkčnou časťou zábojov bolo vybíjacie zariadenie, ktoré dnes zodpovedá voskovému lisu. 

Viac o voštinárstve.

V rokoch 1775 a 1776 vydala Mária Terézia včelárske patenty, ktorými monarchia podporovala rozvoj včelárstva. Panovník Ferdinand V. v roku 1836 zrušil tzv. malú dežmu, do ktorej patrila aj daň zo včiel.

Niesom odborník na jazyky, ale za zaujímavosť stojí podobnosť nášho slova vosk s Balticko-Slovansko-Germánskymi jazykmi. Tak napríklad:

  • Slovensky vosk
  • Poľsky wosk
  • Rusky – воск (vosk)
  • Starogermansky wash ( Nemecky wachs )
  • Staroanglicky waex (anglicky wax)
  • Islandsky vax 
  • Nórsky voks
  • Litovsky vaškas
  • Lotyšsky vaskas
  • Srbsky восак (vosak)

Alebo tieto jazyky majú obmenu slova cera – Taliansky cera, Francúzsky cire, Grécky κερί ( kerí ), Španialsky cera, Írsky céir, Škótsky céir.

Úžitok a vlastnosti včelieho vosku.

Včelí vosk je po chemickej stránke zmes 300 rôznych organických látok. Najmä estery vyšších mastných kyselín s vyššími alkoholmi, voľné mastné kyseliny, uhľovodíky, steroly, aromatické látky, rôzne alkoholy, medzi nimi i nenasýtené zlúčeniny. Okrem toho sa vo včelom vosku nachádzajú farbivá a rastlinné pigmenty, živice, minerálne látky a voda. 

Vôňa vosku je príjemná, mierne voňajúca po mede a propolise. Záleží aj od pôvodu a spracovania vosku. Bod topenia je 62-65 °C, zatiaľ čo bod tuhnutia je o 1-3 °C nižší. Včelí vosk je ľahší ako voda. Je zlým vodičom tepla a elektriny. 

Vo vode je nerozpustný, ale v organických rozpúšťadlách áno. Najlepšie sa rozpúšťa v benzéne (pri teplote 45 °C sa v 100 g benzénu rozpustí až 100 g vosku). Dobre rozpustný je aj v chloroforme, acetóne, terpentíne, pyridinu a benzíne. V etylalkohole sa rozpúšťa len za tepla. Viac menej je rozpustný v horúcom tuku a éterických olejoch.

Napriek nerozpustnosti vo vode za prítomnosti emulgátorov vytvára s vodou emulzie, čo má význam pri jeho spracovaní najmä v kozmetike. Včelí vosk je už pri teplote 30 °C tvárny a dá s sním dobre pracovať. 

Povrch včelieho vosku dlhšie skladovaného, sa pokrýva šedým práškovitým povlakom nazývaným – kvet vosku. Dá sa odstrániť nahriatím na slnku, fénom aj teplou vodou. Stačí teplota 38 °C. Pri teplotách pod bodom mrazu, sa týmto šedým povlakom nepokrýva. 

 

Použitie včelieho vosku.

Včelí vosk sa pre svoje výborné vlastnosti používa ako súčasť mnohých kozmetických prípravkov. Vosk je totiž látka mäkká, jemná veľmi stála, topiaca sa pri nízkej teplote, neškodlivá, zmydliteľná s veľkým množstvom organických látok, schopná sa lesknúť atď. Preto sa dá použiť na výrobu mydiel, kozmetických krémov, pást, rúžov na pery a pod. Inokedy sa vosk pridáva do preparátu aby zlepšil jeho väzkosť, homogénnosť výrobkov, aby sa vyhol pôsobeniu vlhkosti. Vosk podporuje vstrebávanie do kože a dáva jej hladký a jemný vzhľad. Preto sa v kozmetike používa do výživných, bieliacich a čistiacich krémov. Často sa využíva vo voňavkárstve. 

 

Používaný v aromaterapii, je včelí vosk známi svojím dlhým a čistým horením. Aróma je medovo-propolisová, plameň jasný. Uľahčuje odstraňovanie látok znečisťujúcich ovzdušie a podporuje celkové zdravie tela a mysle.

Včelí vosk je vzácny prírodný materiál. Predstavte si spojenie horenia a vône, či už čistého vosku alebo v kombinácii s inými éterickými olejmi. Alebo tiež v mastiach a balzamoch. Takáto kombinácia včelieho vosku s inými liečivými látkami, môže podporiť celkovú fyzickú a duševnú pohodu tým, že oživuje telo zvýšenou energiou, znižuje stres, posilňuje sústredenie, pomáha znižovať fyzickú bolesť a regulovať krvný tlak. 

Mali ste ťažký, stresový deň? Skúste si večer zapáliť sviečku zo včelieho vosku, zapnúť príjemnú hudbu. Možno uvariť s blízkymi dobrý bylinkový alebo zelený čaj s medom?

 Výroba sviečok zo včelieho vosku 1. časť.

Jednoduchý recept: Roztopil som vosk s trochou olivového oleja, pri chladnutí primiešal pár kvapiek éterického oleja z Cédrového dreva. Včelí vosk v kombinácii s olejom, lojom bude mäkší. Vôňu medu a cédru nestratí ani po rokoch, ak by sa Vám náhodou neminul. 

Včelím voskom sa môžu naimpregnovať topánky proti vlhnutiu. Aby sa vosk vpil do látky, môže sa použiť vzduchová pištoľ. Tiež som natieral voskom koncovku, drevenú nádobu, nábytok.

Dá sa použiť ako mazadlo na muškárske prúty, natrieť ním panvice. Vyrobiť krém na fúzy i bradu, utesniť poháre na zaváraniny alebo ako tmel utesniť malé prasklinky na dreve.

Skúste použiť na náradie:  140 g včelieho vosku s 1 l terpentýnu. Nechať rozpustiť a zmesou natrieť.

Vo včelom vosku môžete nechať nasiaknuť obrúsky na desiatu, alebo látku na prikrývanie jedál, nemusíte používať igelit, pretože vosk je vodeodolný. Alebo uzavierať džbány.  Skúšal som i vyrobiť plachetky na včelie úle pod strechy zo starej plachty na posteľ namočenej vo včelom vosku. 

 Recept na masť: Bylinku ktorá Vám vonia, najlepšie ak rastie vo vašom okolí vylúhujte v oleji. Po dvoch týždňoch bude vyluhovaná. Prefiltrujte a olej za tepla zmiešajte so včelím voskom. Pomer oleja je na experimente, ale čím viac ho bude k pomeru so včelím voskom, tým bude masť redšia.

 

Recept na regeneráciu a oddialenie tvorby vrások na pokožke: 20g vosku, 30g medu, 30g šťavy z cibule bielej ľalie. Zmes zohrievame v nádobe na slabom ohni, kým sa vosk neroztopí. Za stáleho miešania ochladíme. Ráno a večer sa natierať, nadbytok odstránime mäkkou handričkou. 

Výrobu mastí, balzamov, ďalších rôznych receptov a tvorenie sviečok, opíšem v inom článku, venovanom včelím produktom.

Vo veľkej miere sa včelí vosk využíva na výrobu medzistienok pre včelárov. Pre zaujímavosť: nemecky stolár J. Mehring, v roku 1857 vyvinul pár drevených tanierov, do ktorých vyryl otlačky základne robotníčich buniek, s ich pomocou otlačil vzor na voskovú dosku. Vznikla tak prvá zdokumentovaná medzistena.

Ďalej sa včelí vosk používa v optickom priemysle, na gravírovanie, v zmesiach na leštenie a lepenie skla. Pri výrobe kondenzátorov, pri voskovaní nití, v papierníctve a zlievarenstve. V leteckom priemysle na prípravu rôznych emulzií, v tlačiarenstve pri výrobe matríc, v kožiarenskych výrobkoch, chemickom priemysle, farbiarenskom priemysle, maliarstve, modelárstve.

Zmesi, ktorých základom tvorí včelí vosk slúžia ako ochrana nielen pre rôzne plody, ale aj pre hrozienka a syry. Hudobné nástroje, vosky na sláčiky, rezbárstve. Leštidlá v domácnostiach, krémov, balzamov, tmelov.

Je veľmi dôležitý pri reštaurovaní umeleckých pamiatok a pri rôznych umeleckých remeslách. Má uplatnenie aj pri výrobe brúsiacich látok. Je súčasťou šťepárskeho vosku používaného v ovocinárstve, na mazanie sklzníc lyží, mazadiel na postroje, dokonca ako aromatizátor tabaku. 

Čítal som v staršej knihe radu prútikára: Vosk, včelie plásty, medzistienky, sviečky rozložte na podlahu ako ochranu pred škodlivými účinkami lokálnych geofyzikálnyhc anomálii, pod posteľ.

Včelí vosk ako potravina.

V potravinárstve sa uplatňuje jeho využitie najmä pri výrobe cukrárskych výrobkov, niektoré sa pečú na včelom vosku – dostanú príjemnú vôňu i chuť. Inde sa pridáva priamo, ako žuvačky, cukríky, dražé. 

Vynikajúca, zdravá potravina je popučený voskový plást so zaviečkovyným medom a peľom, priamo z úľa. Podporí liečenie dýchacích ciest, zápalov ústnej dutiny, vyčistí zuby. Takáto kaša obsahuje aj propolis, jeho účinky sú sami o sebe liečivé. V starom recepte píšu, že časté žuvanie takéhoto vosku zabraňuje kataru horných dýchacích ciest.  Skúste a uvidíte, určite si stým neuškodíte.

„Včelí vosk používam už roky a chuť, ktorú dodáva syru, je prinajmenšom dráždivá.“ Píše jeden výrobca syrov.

Po aplikácii prírodného včelieho vosku sa môže zabrániť nechcenému rastu plesní a udržať si vlhkosť počas dozrievania syra. Včelí vosk môže tiež pridať skvelú arómu a chuť dozretému syru.

Ako získavajú vosk včelári.

Včelári získavajú vosk z plástov a odviečkovancov. Odviečkovance sú viečka – vrchnáky na bunke v ktorej je zrelý med. Vosk z odviečkovancov sa získava hlavne pri medobraní, kedy sa otvárajú bunky s medom napríklad pomocou odviečkovacej vydličky. 

Takéto odviečkovance – sú čistý vosk zmiešaný s medom. Vosk vyčistíte jednoduchou metódou. Ja ich najprv nechám odtiecť z medu cez sito. Potom ich roztavím v hrnci s vodou. Po vychladnutí ostane voda s medom na spodku a voskový koláč na vrchu oddelený. Z odviečkovancov je veľmi čistý vosk, stačí iba špachtľou oškrabať jemné nečistoty na dne vosku. Prečistenie vo vode ešte raz opakujte. Voda by mala byť mäkká. Z medovej vody, ktorá ostala po prepieraní odviečkovancov, sa dá vyrobiť medovina alebo ju dať včelám. 

Pri plástoch je to trochu zložitejšie. 

Novo-vystavaný plást – panenský – je čistý vosk. Ale staršie plásty, ktoré sa používali v plodisku a liahol sa v nich viacej krát plod, už také čisté nie sú. Tieto plásty obsahujú košielky ( kokón ) zo zvliekania lariev, ktoré znečisťujú a zafarbujú vosk. Tieto košielky sa ťažko oddeľujú od vosku. Vosk tiež zafarbuje ( ale dodáva i vôňu), propolis a peľ.

Pri čistení je lepšie nové plásty so starými spolu nemiešať. Inak sa čistia, a po vyčistení majú inú vôňu i farbu.

Aj kvôli ľahšiemu čisteniu vosku, ale hlavne zdraviu včiel, nie je dobré držať vo včelstvách staré čierne plásty, preplodované mnoho krát.

K jenoduchému vybieleniu včelieho vosku: vosk sa roztopí a nalieva na tenké drevené doštičky, alebo sa tieto doštičky namáčajú priamo do roztaveného vosku. Predtým však musia byť namočené do vody, aby sa vosk na ne neprilepil. Doštičky s voskom sa a opäť ponoria do studenej vody. Vosk sa zlúpi a poukladá na vlhké plátno. Bieli sa na slnku. Vosk treba pravidelne kropiť vodou, aby sa na slnku neroztopil.

 

Spôsoby na získavanie vosku zo starších plástov.

Spôsobov je veľa. Napíšem iba základné a ich obmeny. Ak máte iné skúsenosti, budem rád ak mi napíšete. Text môžeme kedykoľvek doplniť.

Na čistenie sa používajú iba teplo, voda, para, tlak.  Chemické čistenie spomínať nebudem. 

Voda na prečisťovanie včelieho vosku by mala byť mäkká. Nádoby na čistenie by nemali byť železné, hrdzavé – inak výsledný produkt nebude mať peknú žltú farbu. Chladnutie vosku pri prečisťovaní by malo byť čo najpomalšie, aby sa nečistoty od vosku dobre oddelili. Ja po vyčistení vosku ešte vosk prefiltrujem cez plátno, na zachytenie naozaj malých čiastočiek nečistôt. ( Pri výmene vosku za medzistienky sa až takto neprečisťuje. ) 

Ak máte tvrdú vodu, na zmäknutie sa dá použiť trochu octu. Ale neskúšal som to, mám nádrž na dažďovú vodu. Dlhé preváranie alebo pripálenie vosku, môže tiež zapríčiniť hnednutie. Strácajú sa aj aromatické látky z vosku.

V miestnosti kde včelí vosk skladujeme, by nemali byť zapáchajúce látky. A nezabúdať, že vosk je vysoko horľavá látka.

Tavením na site na slnku alebo na plachte, natiahnutej nad vriacou vodou, prípadne vyváraním vo vode v miešku, zaťaženom doskou a kameňom, bolo možné spracúvať malé množstvá voštín. Včelárska literatúra od 19. storočia odporúčala používať na získavanie vosku ručné pákové, kladové skrutkové a vretenové lisy. Vzábojoch a lisoch, filtrovali vosk cez slamu. – Píše sa v záznamoch o voštinárstve na Gemeri.

  • Slnečné tavidlo. 

Jednoduchý spôsob. Dajú sa použiť yyrezané plásty, divá stavba, celé rámiky, trúdie či stavebné rámiky aj s trúdami. Prvotné náklady sú len na výrobu slnečného tavidla. Vosk je po vytavení čistý, žltý. Čistá práca, nenáročná na čas a energiu. Stačí len čakať na slnko. 

  • Vyrezané plásty alebo aj celé rámiky môžeme vyvariť  v kovovej vani, hrnci či kotli. 

Vosk sa rozpustí v horúcej vode. Vznikne guláš z vosku, vody a nečistôt. Keď ochladne, čiastočne sa vosk oddelí od nečistôt a od vody. Ťažšie nečistoty ostanú na spodku a ľahšie na povrchu voskového koláča. Špinavá voda sa vyleje, napríklad do kompostu. Voskový koláč sa oškrabe od nečistôt. Týmto jednoduchým spôsobom, aj po opätovnom opakovaní čistenia, vosk nebude dostatočne čistý. Zdĺhavý spôsob čistenia, náročný na energiu, hlavne ak boli plásty veľmi staré. Nenáročný na materiál. Do vody sa dostane med, propolis a peľ čo dodáva vosku medovú vôňu a sfarbuje ho tiež. Podľa veľkosti nádoby na čistenie, sa dá vytopiť i väčšie množstvo plástov naraz. 

  • Použitie dvoch kotlov, naberačky a pláteného vreca.

Podobný spôsob predošlému, s tým že do vreca asi nevojdú rámiky iba vyrezané plásty. Lepšie prečistenie od nečistôt. Vrece naplníme plástami a ponoríme do kotla s vodou. Plásty sa nechajú nasiaknuť vodou, pomaly zohrievame. Vrece je ponorené úplne, zaťažené napríklad kameňmi. Pozor aby sa nedotýkalo dna kotla, pod ktorím je tepelný zdroj. K zabráneniu sa môže použiť rohož, drievka. Nechať iba jemne vrieť. Vosk sa bude pomaly roztápať cez vrece prenikať na povrch vody.  Vosk varechou z povrchu vyberať do druhej nádoby. Keď už ostane v prvej nádobe iba voda, vrece ešte vylisovať napríklad medzi dvoma doskami. Voskový koláč sa očistí a znova vyvarí – to sa môže opakovať aj niekoľko krát. 

Nečistoty môžeme znova vyvariť, získame viacej vosku. Ale neviem či to stojí za to. Veľmi zdĺhavá metóda, ale vosk je čistejší ako predošlý. Ja som tento spôsob nikdy neskúšal, tak ak to niekto skúsi, budem rád ak sa podelíte o svoje dojmy. 

  • Spôsob so sieťkou, vrecom, záclonou.

Tiež podobný ale jednoduchší spôsob. Do kotla sa dá sieť či vrece otvorené. Do vreca sa pridávajú plásty. Po vytavení vosku sa vrece vyberie aj s nečistotami a vylisuje sa. Ako lis sa môže použiť lis na ovocie, polievaný horúcou vodou aby vosk hneď nestuhol, alebo medzi dvoma doskami. Môže sa použiť i odstredivka, ak ju máte po ruke. Vosk môžeme postupne z kotla odoberať, a sieť znova použiť. Vosk oškrabať, a znova prečistiť v čistej vode, už bez sieťky. To sa opaku je všade.

Lis sa dá vyrobiť drevený, výhoda že na dreve sa tak rýchlo nevychladí vosk. Vyhrievané lisy i odstredivky na včelí vosk sú v ponukách včelárskych obchodov bežné.

 

  • Spôsob s prelievaním vosku.

V kotli sa rozpúšťajú vyrezané plásty alebo celé rámiky. ( Na ponáranie celých rámikov do horúcej vody, je dobré si vyrobiť jednoduchú konštrukciu. Urýchli to prácu. ) Z povrchu sa vyberá vosk naberačkou aj s nečistotami. Ako naberačku môžete použiť napr. na maltu. Vosk sa prelieva do druhej nádoby. Plásty na roztavenie, sa do horúcej vody môžu po odoberaní roztaveného vosku z povrchu, stále postupne pridávať. V druhej nádobe je sito alebo sieť a na spodku otvor na vytekanie vosku. Pod ňou je nádoba s vodou na odtečený vosk. Nečistoty v sieťke sa môže ešte vylisovať, alebo použiť odstredivka. Druhá nádoba by mohla byť tiež vyhrievaná, hlavne v chladnom počasí, aby vosk v sieťke netuhol. 

 

 

Použitie pary.

 

  • Jednoduchá krabica, sud a vankúš.

Na túto metódu je najlepšie si zmontovať krabicu, napríklad z osb dosky. Ale môžete použiť aj sud. Na horúcu paru k vytápaniu vosku, dobre poslúži lacný elektrický vyvíjač pary. Na krabici je vrchnák, v krabici držiak na sieťku, vrece alebo obliečku zo starého vankúša. Spodok krabice je obitý jednoduchým hliníkovým plechom. Na spodku sú dva otvory. Jeden malý na hadicu z vyvíjača pary, druhý na odtok vosku. Pod odtokom nádoba s vodou na vosk. Do vankúša, sieťky nakladiete plásty, a spustíte paru. Nečistoty sa môžu tiež vylisovať rovno vo vankúši.

 

  • Použitie nadstavkov.

Do prázdneho nadstavku dáme nádobu na vosk. Naň sieť, mriežku na zachytávanie nečistôt. Na sieť nadstavky aj s rámikmi a vrchnákom. Cez očko v spodnom nadstavku vpustiť paru z vyvíjača. Ak nemáte očko, bude treba vyrobiť jednoduchú krabicu s otvorom na vyvíjač pary, ktorá sa môže dať pod spodný nadstavok. Aby rozpustený vosk stekal do nádoby, treba použiť hranatý lievik, vyrobený najlepšie z antikoru, ktorý sa dá pod sieť. Ak by nadstavky na sebe netesnili, dobre by ich bolo obaliť stretch fóliou, aby para zbytočne neunikala.

Rady na záver.

Dávajte si dobrý pozor pri práci s voskom na priamom ohni, alebo aj na sporáku. Mne roztopený vosk s vodou vyvrel a na platničke sa zapálil. Najlepšie je ho rozpúšťať vo vodnej lázni, alebo v hrnci s dvojitým plášťom na mlieko.

Nepoužívajte hrdzavé, železné nádoby. Vosk neprepaľujte. Vosk nebude žltý, ale bude mať rôzne odtiene hnedej, zelenej. Aj keď – jedna dievčina si kupovala sviečky, chcela práve tie do zelena smile

Vosk z tkaniny môžeme odstrániť:

na vrstvu savého papieru položte pokvapkanú látku, prikryte tiež papierom, teplou žehličkou miesto so škvrnou cez savý papier prežehľujeme a spodný aj horný papier znečistený voskom ihneď vymieňame. Tak postupujeme do zmiznutia škvrny na látke.

Zdroje.

Informácie som čerpal z mojich viacročných skúseností. Ale učím sa stále, informácie budem do článku postupne dopĺňať. Budem rád ak sa zapojíte.

Ako obhospodarujem včely ja?

Ďalšie zdroje čerpania informácií:

– MUDr. Ivan Dobrovoda – Včelie produkty a zdravie.

– www.ludovakultura.sk – Voštinárstvo.

Beeswax: History, Uses, Trade 

Beeculture journal. 

Wax Craft „T. W. Cowan“.

– R.White „The Application of Gas-Chromatography to the Identification of Waxes“.

 

 

Share This