Na farme v Sedliackej Dubovej.

Predstavenie gazdovstva. O čom je práca na rozvíjajúcom sa gazdovstve? Podelím sa s Vami zo skúsenosťami a zážitkami. Pokračovanie ďalších možností ako spoznávať, objavovať a alternatívne cestovať.

 

V čom hospodária?

Gazdovstvo – Naša Farma, Sedliacka Dubová.

 

Chov a predaj:

• včely – množenie, med, propolis. Vysádzanie paše pre včely.
• hydina – sliepky do chladnejších podmienok, chované vo voľnom výbehu na znášku. Biele brojlere chované na mäso.
• ošípané – s voľným výbehom. Predaj mladých prasiatok, dospelých na mäso. Vietnamské prasiatka.
• hovädzí dobytok – Jersey, voľné pasenie na lúke. Dojenie, výroba syra čerstvého i údeného, tvaroh, bryndza, mlieko. Predaj mladých teliatok.
• ovce –  voľné pasenie, predaj mladých jahniat.

 

Renovovanie bývalého JRD:

• stavba a rozširovanie kurína, oprava hospodárskych budov, úprava okolia farmy.
• oprava rozvodu vody, elektriky, cesty, kanalizácie.
• udržiavanie a zveľaďovanie pasienkov, oplôtkov.

 

Typ gazdovstva:

• stredná veľkosť, prenajatá časť družstva plus pasienky.
• ekologický chov.
• Slovensko, Orava, Sedliacka Dubová.
• 600 mnm.

 

Moja činnosť na gazdovke:

• pomoc pri opravách hospodárskych budov, stavba kurína, oplotenia.
• budovanie včelnice, množenie včiel a vytáčanie medu.
• chov zvierat – kŕmenie, čistenie, nastieľanie slamy, dojenie, zbieranie vajec. Výroba a predaj produktov.
• poriadok na farme a učenie sa.

O čom to bolo, byť na farme?

Práca. Potom dobrá škola. A tvorivá práca. O zvieratách aj ľuďoch.

Začiatkom Marca 2016 sme sa pustili do budovania. Najprv upravovať okolie. Panely vyzametať, staré kanále vyčistiť. Skosiť všade rastúcu bazu a vysokú žihľavu, naplniť desiatky vriec bordelu. Povymetať v prievane sa hojdajúce pavúky na svojich dlhých pavučinách, odplašiť tvorčeky dlho žijúce v tieni… Hniezda lastovičiek sme odpratali len v najnutnejších prípadoch.

„Toto družstvo,“ vravievali ľudia z dediny, „bolo pýchu Sedliackej Dubovej. Celá dedina chodila pomáhať.“ To bolo za čias komunistického predsedu vlády Petra Colotku. Narodeného v Sedliackej.

Na družstve ako tak fungovala klampiarska dielňa, kde kedysi opravovali traktory. Jednu budovu mali obsadenú z prevádzky. V Druhej budove bolo okolo sto jalovíc z vedľajšej dediny. Ostatné budovy – maštale pomaly chátrali.

Asi ako na väčšine Slovenska, družstvo bolo zanedbané a pomaly sa rozpadávalo. Prečo je to tak? Možno ľuďmi, možno myšlienkou JRD. Ale tu sme sa pustili do budovania, urobilo sa aspoň niečo.

 

Pokračovali sme prvou maštaľou.

Na družstve je najstaršou budovou, postavená ešte niekedy v päťdesiatych rokoch. Vtedy bola určená jaloviciam.

Opravili sme strechu proti zatekaniu. Vybetónovali podlahu. Zasklili a obili pletivom okná. Zrekonštruovali vráta. Vystriekali vápnom proti plesniam. Natreli farbou a dorobili spodné okienka. Nasekali sme slamy, pripravili kŕmidlá, rozviedli vodu a zavesili napájačky. Z hranolov pozbíjali konštrukciu a pripevnili zajačie pletivo. Teraz si v nej kodkodákajú sliepky.

Pozemok pred maštaľou sme doupratovali a oplotili – veľký výbeh pre kury. Pletivo a stojky sa zohnali lacno z vyradeného oplotenia z dialnice. Spočiatku ho podhrabávali líšky. Pár kúr si odniesli. Preto sme celé oplotenie obložili veľkými žabačkami. Pre jastraba sme tiež museli obetovať. A ak si niektorá kura zmyslela ukryť sa na noc v kríkoch – lasice a kuny už čakali. Existuje aj el. oplôtok pre kury. Teraz ho kolegovia testujú.

Pravdaže sliepky nosili vajcia kade tade po vonku, ale časom sa naučili nosiť do hniezd v kuríne. Tam mali tieň a cítili sa bezpečnejšie.

 

Včelnica.

Nad maštaľou sme pokračovali s úpravou terénu pre včelnicu. Jednoducho sme vyrovnali zeminu, prešli pár krát traktorom. Na betónové kocky, čo sme našli na družstve, sme poukladali natreté na hnedo hranole.

Úle kúpili od Lysona z Poľska. Tvrdený polystyrén, miera skoro béčková. Nízke nástavky. Včely sme zohnali od pána Pajčíka. Silné prezimované oddelky.

Včelnica kolegu včelára, je vzdialená asi 20 km, pod Skorušinou. Úle sme ručne nakladali na Iveco a previezli do Sedliackej. Mieru mal približne rovnakú. Jeho úle sme poukladali k našim a po ukľudnení včiel, jednoducho a rýchlo poprekladali rámiky zo včelami a zásobami z jeho drevených do našich nových úľov.

V rade vedľa seba je 25 včelstiev. Problém je v zalietavaní včiel. Poukladal som pred úle vysoké skaly, čo trochu pomhlo. Znáškovo ešte po prvom roku nemôžem povedať. Na jar nosily krásne, ale leto bolo bez nektáru, čo ani starý včelári nepamätali. Z malín nebolo nič. Skúsia túto jar nasadiť asi 10 ha facélie a repky. Zaujímavé žlto fialové pole.

Neskôr sa asi včelnica presunie na koniec družstva pod staré jablone. Výbeh pre kury bude aj z druhej strany maštale pri včelnici. Med prijíma pach z okolia. Ja som to nepozoroval, ale môže byť, že zápach z kurína naň pôsobí.

Včely sme množili pomocou rozdelenia včelstiev na oddielky. Na chov vlastných matiek nebol čas, použil som niektoré materské bunky z vyrojených včelstiev. O matkách z rojových materských buniek sa už veľa popísalo, ale pravdou je že patria k najkvalitnejším matkám. Časom sa doplní chov o kvalitné matky od registrovaného šľachtiteľa včelích matiek.

 

Druhá maštaľ.

Je priamo nad včelnicou. Kedysi slúžila pre kravy a dojenie. V nej majú teraz domček prasatá aj s výbehom a cez zimu kravy a ovce. Obnovili sme malú izbu pri maštali, zohnali starší dvojplášťový kotol – miestnosť na výrobu syrov a plnenie mlieka.

Prasatá sú na asi pol metra hrubej vrstve pilín. Celkom som bol prekvapený ako dlho im vydržali piliny čisté. Určite pomohol aj výbeh. Kŕmidlá sa dopĺňali raz za 4-5 dní. Vodu sa naučili piť z napájačiek.

Časom sa dokúpil kanec a prasnice sme postupne k nemu pripúšťali.

Prasili sa zhruba po štyroch mesiacoch. Tesne predtým sme ich oddelili do samostatných kotercov.

Prasiatka vylihovali v hniezde zo zviazanej slamy a v zime ich vyhrievala žiarovka. Chodili k nim spávať aj miestne mačky.

Strihali sme im zuby a keď prasiatka podrástli a naučili sa na suchú stravu, šli na predaj. Záujem bol dosť veľký z okolitých dedín. „Aspoň nemusíme po ne do Poľska,“ vravievali.

Chudák kanec nezvládal toľko prasníc. Neskôr sme sa naučili pripúšťať prasnice postupne na chvíľku, kým mali ruju.

Pasenie.

Koncom jari prišli na gazdovstvo štyri kravy Jersey. Nikdy som s kravami nepracoval a trocha som sa ich bál. Ale prekvapili ma svojím kľudom a časom som si ich obľúbil. A naučil sa dojiť, robiť syr, tvaroh, bryndzu, jogurt.

Kravky boli stále vonku na paši. Iba v čase dojenia sa naučili prichádzať ku maštali.

V lete sa narodili teliatka. Ráno, keď som šiel po kravy na dojenie, našiel som jednu kravu mimo stáda. Chodili sa spolu samé podojiť, tak ma to prekvapilo. Našiel som pri nej ležať vo vysokej tráve dve krásne, ulízané teliatka. Pekný zážitok:)

Na pasienkoch sa pásli i ovce. Postupne sme predeľovali pasienky a presúvali ich. Tak sa mala spasená a pohnojená tráva čas zregenerovať.

 

Výroba syra.

Druh Jersey má veľmi husté mlieko, vhodné na výrobu syra. Technológiu sme sa museli tiež naučiť od začiatku. Ale postupne sme sa do toho dostali, aj údiť, robiť tvaroh, bryndzu, jogurt.

Pri nesprávnej teplote bol kyslí, roztiekol sa či zhorkol. Moc vyúdený sa vysúšal. Pri mrazoch praskal. Pri pilinách bol špinavý od popola. Teplý či studený dym? Na akom dreve?

Správne vyúdiť syr či mäso nie je len tak. Je to celá veda.

Čo mi gazdovka dala?

Som rád že som si takéto budovanie farmy mohol vyskúšať od začiatku. Naučiť sa čo to o zvieratách, nie len ako ich vychovať. Aj o zvieracej duši. Nie je to nič ľahké, ale pre zodpovedného, ani nič zložité. Človek sa musí do toho úplne ponoriť a venovať všetok čas. Dni sa nedelia na pracovné, víkendové či sviatky. Počasie a príroda je tu pán. Ak niečo zanedbáš, časom ťa to aj tak dobehne.

Každý by si to mohol vyskúšať. Aspoň pochopí ako k nám prichádzajú potraviny. Aký je napríklad rozdiel medzi kurami z klietkového či voľného chovu?

Uznanie majú kolegovia, že sa nevzdali a nevzdávajú aj napriek problémom. Napríklad keď udreli mrazy v Januári najväčšie za tridsať rokov a voda pomrzla. Alebo všade v médiách sa hovorilo o vtáčej chrípke…

Ak by ste sa chceli dozvedieť o gazdovstve viac…

Čo ešte môžete vidieť v Sedliackej?

Malá dedinka ma zaujímavé dva kostoly:

viac na  www.dobrodruh.sk

V blízkej dedine Oravský Podzámok sa nachádza najnavštevovanejší Slovenský hrad:

Späť na blog Slovensko